Rezort obrany na základe analýzy odporučil pokračovať v súčasnej zmluve na servis stíhačiek MiG-29 s ruskou stranou až do konca roku 2023 s možnosťou predĺženia o jeden rok. Tento variant podľa ministerstva „vychádza ako najefektívnejšie ekonomické riešenie“.
Problémom je, že samotná analýza je utajená a nie je tak známe, na základe akých údajov armádni odborníci dospeli k tomuto rozhodnutiu. TREND požiadal o stanovisko centrálu NATO v Bruseli, z ktorého vyplýva, že aliancia odporúča Slovensku pri ochrane vzdušného priestoru do dodania F-16 spoluprácu s okolitými krajinami.
Čo odporúča NATO
Ako sa píše v stanovisku, „nákup zbraňových systémov a platforiem je suverénnym právom každého členského štátu NATO. Niekoľko spojeneckých krajín prevádzkuje techniku pohotovostného systému vzdušných síl a protivzdušnej obrany, ktorá bola vyrobená za hranicami aliancie. Pre NATO je podstatné to, aby technika, ktorú spojenci prevádzkujú, bola interoperabilná, bezpečná na prevádzku a bezpečná z hľadiska utajovaných skutočností v rámci NATO“.
Čo je významnejšie, aliancia v stanovisku tvrdí, že „je dôležité, aby si SR udržala spôsobilosť pohotovostného systému na zabezpečenie vzdušného priestoru. V tejto súvislosti sme odporučili, aby Slovensko pokračovalo v rozvoji spolupráce so susednými krajinami prostredníctvom príslušných bilaterálnych dohôd“.
Zdroj: TASR
Ministerstvo to vidí inak
Ministerstvo obrany však číta stanovisko NATO inak. Podľa neho aliancia označila spoluprácu s okolitými krajinami iba ako jednu z možností.
„Ak tvrdíte, že stanovisko NATO je, že aliancia odporučila Slovensku, aby pri zachovaní schopnosti air-policingu využilo iba spoluprácu s okolitými krajinami cez bilaterálne zmluvy, ide o zavádzanie a hrubú manipuláciu s faktami. Opakovane zdôrazňujeme, že aliancia vo svojom stanovisku potvrdila, že nákup zbraňových systémov a platforiem je výsostným právom každého členského štátu,“ odpísal rezort.
Lenže už v polovici minulého roka analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri hodnotení nákupov amerických strojov F-16 uviedli, že aliancia nám odporúča vyradiť ruské migy čo najskôr. „NATO v Cieľoch spôsobilostí odporúča vyradenie MiG-29 do roku 2020 (...). Je prioritou NATO vyradiť staré MiG-29 z prevádzky čo najskôr. Keďže MiG-29 nie sú interoperabilné s NATO, Ozbrojené sily SR s nimi nedokážu spoľahlivo zabezpečiť požiadavky na ochranu vzdušného priestoru a výcvik,“ píše sa v analýze.
Príliš staré a drahé
Servisná zmluva na ruské MiG-y sa končí a prvé americké stíhačky prídu až v roku 2022. Zdroj: TASR/Branislav Račko
Slovenská armáda má dnes vo výbave dvanásť lietadiel MiG-29, ktoré spĺňajú technické požiadavky NATO iba na štyridsať percent. Stíhačky sa často kazia, v dôsledku čoho nemajú slovenskí piloti požadovaný počet nalietaných hodín, lietadlám chýba interoperabilita so systémami NATO či moderné zbraňové a ochranné systémy.
Navyše ich prevádzka je drahá, keď ročne vychádza minimálne na 30 miliónov eur. Podľa analytika Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Juraj Krúpu je stav migov po technickej stránke taký zlý, že predĺženie ich používania o ďalších päť rokov by si vyžiadalo investície do generálnych opráv niektorých strojov. To podľa neho za päťročné obdobie zvýši náklady na 250 miliónov eur.
S kým vlastne rokovali?
Alternatívou k predĺženiu servisnej zmluvy s ruskou stranou je dohoda s členskými krajinami NATO, ktoré by do dodania F-16 strážili slovenský vzdušný priestor. Podobnú dohodu majú pobaltské štáty, ktoré nemajú vlastné vzdušné sily a ochranu zabezpečujú spojenci z NATO. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze uvádzajú, že pobaltské krajiny platia za túto ochranu okolo desať miliónov eur ročne.
Ak by aj okolité štáty chránili slovenský vzdušný priestor zo svojich základní, existuje podľa vojenského publicistu Vladimíra Bednára riziko, že časť územia by vzhľadom na ich rozmiestnenie nebola chránená. Ak by zase Maďari, Česi alebo Poliaci umiestnili časť svojich stíhačiek na Slovensku, zvýšilo by to zrejme aj cenu.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini a minister obrany SR Peter Gajdoš Zdroj: TASR
Portál Aktuality.sk získal stanovisko poľského ministerstva obrany, ktoré tvrdí, že slovenská strana sa na nich so žiadosťou o spoluprácu pri ochrane slovenského vzdušného priestoru počas výmeny lietadiel ani neobrátila. Český rezort obrany zase potvrdil, že so slovenským partnerom o tejto téme diskutoval, no odmietol prezradiť, či z ich strany prišla nejaká ponuka.
Bezpečnostná hrozba
Druhým variantm je spolupráca s Poľskom, ktoré ma taktiež vo výzbroji stíhačky MiG-29, no ich servis zabezpečujú domáce firmy bez zapojenia Ruska. Takéto riešenie je však drahšie ako priama spolupráca s Rusmi.
Slovensko by však podľa V. Bednára malo pri rozhodovaní vnímať geopolitický aspekt. „My sme dnes pri ochrane nášho vzdušného priestoru závislí na spolupráci s Ruskom, čo nie je dobré. Ruská federácia nie je v tomto smere náš partner. Je v podstate našim nepriateľom, aj keď to nechceme otvorene povedať. Nie je preto vhodné, aby sme ochranu vzdušného priestoru ďalej riešili s nimi,“ hovorí.
Zablokované nákupy
Naráža pritom na neochotu SNS schváliť v parlamente bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Národniarom prekáža, že v týchto kľúčových dokumentoch, ktoré okrem iného definuje východiská a potreby obrany a bezpečnosti, je Rusko označené za hrozbu. Vládou prešli obe stratégie v ešte v roku 2017, no odvtedy ich prijatie v parlamente blokuje SNS.
Premiér Peter Pellegrini na postoj SNS reagoval tým, že odmieta schváliť akékoľvek ďalšie armádne nákupy pod gesciou národniarov, kým parlament neprijme bezpečnostnú a obrannú stratégiu. „Budem trvať na tom, aby sme ďalšie zásadné veľké rozhodnutia o vyzbrojovaní armády začali robiť až potom, ako sa vysporiadame so strategickými dokumentmi, ktoré sa týkajú obrany,“ vyhlásil P. Pellegrini.
Minister obrany Peter Gajdoš Zdroj: TASR/Martin Baumann
Slovensko sa pritom v Cieľoch spôsobilosti NATO, čo sú v podstate požiadavky aliancie na jednotlivé členské krajiny na dosiahnutie konkrétnych armádnych spôsobilostí, zaviazalo zabezpečiť protivzdušnú ochranu. Ak by štát túto kompetenciu zveril spojencom z NATO, podľa V. Bednára by sme tým nedodržali náš záväzok voči aliancii. Už dnes pritom Slovensko nespĺňa záväzok na vybudovanie strednej ani ťažkej mechanizovanej brigády.
