Sneh na Sicílii

Výdatné sneženie v piatok skomplikovalo dopravu aj na viacerých miestach severného a stredného Talianska. Sneh netradične pokryl aj najjužnejšie talianske regióny Apúliu, Kampániu, Basilicatu aj Sicíliu. Kvôli silnému vetru musela byť pozastavená prevádzka trajektov medzi pevninou a ostrovmi Capri a Ischia. Väčšinu lodných spojov medzi ostrovmi v Egejskom mori zrušili taktiež dopravcovia v Grécku, ktoré rovnako postihlo nepriaznivé počasie spojené s tlakovou nížou Axel, informovala agentúra DPA.

Okrem problémov na cestách museli v Taliansku uzavrieť aj časť jadranskej železničnej trasy. Kvôli snehu je mimo prevádzky aj letisko v meste Pescara. Sneh a mráz postihli taktiež stredotalianske regióny Marky, Abruzzo a Umbria, ktoré vlani poničili silné zemetrasenia. V Ríme ľadový vietor vyvrátil strom, ktorý zranil jednu ženu.

Lodnú dopravu v Egejskom mori nepriaznivé počasie v piatok úplne ochromilo. Na severe Grécka meteorológovia ráno namerali teploty okolo mínus 5 stupňov Celzia. Kvôli snehu neboli v mnohých regiónoch zjazdné cesty nižších tried. V sobotu by mrazivé počasie malo doraziť aj na juh krajiny a vydržať by podľa aktuálnych predpovedí mohlo až do polovice budúceho týždňa. Snežiť v sobotu bude podľa meteorológov aj v nižšie položených oblastiach Kréty.

V Aténach sa začali otvárať núdzové ubytovne pre bezdomovcov, otvorené zostanú počas nasledujúcich nocí taktiež vykurované stanice metra.

Nezjazdné diaľnice a zasnežené letiská

Bulharský premiér vyzval svojich spoluobčanov, aby počas víkendu nikam necestovali. Letisko a prístav vo Varne sú uzatvorené.

V Rumunsku, ktoré je jednou z najpostihnutejších oblastí, boli v piatok podľa oficiálnych zdrojov kvôli hustému sneženiu neprejazdné hlavné diaľnice na juhu a východe krajiny. Pre snehom zasypané koľajnice nemohli premávať vyše štyri desiatky vlakov. V Rumunsku takisto snehové záveje vyradili z prevádzky tamojšiu elektráreň Cernavoda. Stovky ľudí museli evakuovať. 

Predstaviteľ zdravotníckej záchrannej služby Raed Arafat novinárom povedal, že urgentne prevezených muselo byť dovedna 622 ľudí, ktorí potrebovali dialýzu, a 126 tehotných žien.

Na Letisku Henriho Coandu v Bukurešti boli kvôli metelici, ktorá sa začala v noci zo štvrtka na piatok, odkladané lety. Veľké problémy s prevádzkou majú aj moskovské letiská. Teplomer ukazoval v noci mínus 24 stupňov Celzia a počas dňa mráz príliš nepoľavil, informujú ruské médiá.

Pred poludním malo na letisku Domodedovo meškanie 30 letov, zatiaľ čo letisko Šeremetievo hlási 52 oneskorených a 23 zrušených letov. Na letisku Vnukovo bolo zdržaných päť letov.

V Istanbule, kde čerstvo napadnutý sneh skomplikoval aj cestnú dopravu, oznámila letecká spoločnosť Turkish Airlines zrušenie skoro 200 domácich aj medzinárodných letov. Atatürkovo medzinárodné letisko oznámilo, že zrušilo asi 30 percent všetkých letov.

Extrémne mrazivé rána

Tlaková níž Axel, ktorá v uplynulých dňoch spôsobila záplavy na pobreží Severného a Baltského mora, priniesla na väčšinu územia Nemecka arktický vzduch. Na najvyššej hore Nemecka Zugspitze klesla v noci zo štvrtka na piatok teplota až na mínus 25 stupňov Celzia. Podľa Nemeckej meteorologickej služby (DWD) krajina zažila najchladnejšiu noc od začiatku zimy. Obzvlášť mrazivo bolo v Bavorsku. Miernejšie boli teploty na severe Nemecka, kde sa pohybovali okolo mínus dvoch až štyroch stupňov.

Mrazivo bolo v noci zo štvrtka na piatok aj vo Švajčiarsku, kde napríklad blízko obce La Brévine namerali mínus 29,8 stupňov Celzia. Mrazy okolo 20 stupňov pod nulou neobišli ani západné časti Rakúska. V platnosti vo všetkých spolkových krajinách, na územiach ktorých ležia vysoké hory, zostáva výstraha pred pádom lavín.

Pod mínus 40 stupňov Celzia klesla v noci zo stredy na štvrtok teplota v niektorých oblastiach na severe Švédska. Po chaotickej strede, kedy kvôli sneženiu zrušili niektoré autobusové spoje v hlavnom meste a cestujúci uviazli vo vlakoch, môžu Škandinávci očakávať už pokojnejšie počasie.

Búrka si v stredu vo Švédsku vynútila uzatvorenie niektorých ciest, pretože víchor vyvolal vysoké morské vlny, ktoré spôsobili na pobreží záplavy. Ovplyvnená bola v utorok aj v stredu letecká doprava, napríklad let spoločnosti Ryanair z letiska Skavsta do Londýna meškal 24 hodín. V Laponsku kvôli výpadku prúdu zostal stáť vlak so stovkou cestujúcich, ktorí smerovali z Nórska do Švédska.

Škandinávia zažíva v posledných mesiacoch veľké výkyvy počasia. V novembri registroval Stockholm deň s najväčším množstvom napadaného snehu vo viac ako storočných dejinách merania. Naopak, Silvester bol doposiaľ najteplejší.

Radšej mrazy ako nula stupňov

Silné mrazy spôsobujú na Slovensku lomy koľajníc. Od 1. decembra 2016 zaznamenali Železnice Slovenskej republiky na rôznych úsekoch Slovenska 29 prasknutí koľají pre mrazivé počasie a extrémne nízke teploty. Koľajnice praskajú väčšinou v skorých ranných hodinách, keď sú mrazy najsilnejšie.

„Silné mrazy rovnako ako extrémne horúčavy vplývajú na to, že koľaje vplyvom týchto extrémnych teplôt pracujú. Pri vysokých teplotách sa koľajnice rozťahujú a majú tendenciu vybočovať zo svojej osi, pri mrazoch naopak dochádza k lomu koľaje,“ uviedla hovorkyňa Železníc Martina Pavlíková s tým, že pravidelne spoločnosť uskutočňuje kontroly.

Silné mrazy energetikom problémy nerobia. Horšia je teplota okolo nuly, kedy sa na vedení kvôli vysokej vlhkosti tvorí námraza. Uviedli to distribútori elektriny, ktorých oslovila agentúra ČTK. Distribútori sa zhodujú na tom, že dopady na energetickú sieť sú aj pri teplotách mínus 20 stupňov Celzia prakticky nulové. Chladné počasie iba zvyšuje spotrebu elektriny.

„Jeden stupeň Celzia smerom nadol zvyšuje aktuálnu spotrebu o zhruba 70 megawattov, teda o 0,5 percenta. Ide o priemer, ktorý počas dňa veľmi kolíše a niekedy dosiahne hodnotu až napríklad 150 megawattov,“ uviedol hovorca spoločnosti ČEZ Ladislav Kříž. Hlavný vplyv na túto závislosť má podľa neho predovšetkým zahrievanie výrobných hál, obchodov a kancelárií.

Na mimoriadne pochôdzkové kontroly v námrazových oblastiach sa energetici spravidla vydávajú až s oteplením. „Cieľom je kontrola vonkajšieho vedenia a prípadné oklepanie námrazy, ktorá by mohla spôsobiť problémy s dodávkou elektriny,“ podotkol L. Kříž. Dodal, že z hľadiska prevádzky elektrizačnej sústavy vznikajú problémy taktiež pri silnom vetre a mokrom snehu, ktorý spôsobuje predovšetkým pády stromov na vedenie.

S tým súhlasí aj hovorkyňa spoločnosti E.ON Božena Herodesová. „Silný mráz v zime nie je žiadna výnimočná situácia a pre rozvodovú sieť nepredstavuje až tak veľké nebezpečenstvo. Horšia je situácia, keď je vlhké počasie, mrznúce hmly, padá mokrý sneh či prší a teplota je mierne pod nulou,“ uviedla.