Ekonomická kríza, globálne otepľovanie a vyšperkovaná konkurencia v susednej krajine. Vražedná kombinácia pre podnikanie v zimnom cestovnom ruchu na Slovensku. Napriek tomu sa tohto roku bude o lyžiarov usilovať približne osemdesiat lyžiarskych stredísk s umelým zasnežovaním. A desiatky ďalších malých dedinských kopcov. Viacerým z nich hrozí, že to môže byť ich posledná sezóna.
Fondy pre veľkých
Silnejšie postavy slovenského biznisu si dokázali zdroje na svoje podnikanie na svahoch zabezpečiť. V eurofondovom programovacom období 2007 až 2013 šli obrovské balíky, na ktoré dohliadala Slovenská agentúra pre cestovný ruch, práve do lyžiarskych stredísk. Tak napríklad na novú sedačku zo Soliska do Furkotskej doliny dostala 1. Tatranská ešte nedávno patriaca Borisovi Kollárovi príspevok 5,26 milióna eur. Spoločnosť Immobau, za ktorou možno hľadať tradičného biznispartnera B. Kollára Petra Struhára, vybudovala zasa prepojenie Bachledovej doliny a Jezerska. Príspevok eurofondov: 4,12 milióna eur. Aj partner skupiny J&T v lyžiarskom biznise Roman Weck mal priklepnutý príspevok šesť miliónov eur na kabínkovú lanovku v Jasnej.
Kým všetky tieto projekty sú pre rozvoj lyžiarskych stredísk zaujímavé a sú v regiónoch so silným potenciálom pre budúci rozvoj, problematickejší je eurofondový príspevok na vybudovanie sedačky na Králikoch pri Banskej Bystrici. Spoločnosť Ski Lift niekdajšieho spolumajiteľa Slovnaftu Slavomíra Hatinu dostala nenávratný príspevok 3,69 milióna eur. Mohutná investícia však nedokázala stredisko zatraktívniť či priniesť novú lákavú zjazdovku. Králiky tak napriek veľkým peniazom ostanú len v polohe regionálneho centra s parametrami porovnateľnými s desiatkami slovenských obecných stredísk. S hlavným rozdielom, že tradičné vleky Poma nahradila eurofondová sedačka.
Spomenúť treba aj ďalší eurofondový projekt. Najnovšie a najjužnejšie položené lyžiarskej stredisko Salamandra Resort v Hodruši-Hámroch preberá k životu investičná skupina Across Finance. Na to, aby v stredisku získala pod kontrolu novú sedačku, jej požičala J&T Banka v minulom roku šesť miliónov eur. Záložným veriteľom sa stala cyperská spoločnosť Tenedor Investments s tradičnou adresou operácií skupiny J&T v Nikózii. Eurofondy skupine pomôžu nenávratným príspevkom na hotel v stredisku: tiež takmer šiestimi miliónmi eur. Zinkasuje ich spoločnosť Doddy – na postavenie relax centra v Hodruši-Hámroch. Úver 5,3 milióna eur firme pridala J&T Banka. V prípade problémov so splácaním pôžičiek by sa mala na riešení problémov spolupodieľať aj firma S.P. Partners z košiara Acrossu. Ak budú problémy neriešiteľné, všetko skončí u dvojpísmenkových dravcov.
Maďari na fotkách
A komplikácie môžu prísť rýchlo. Šéf združenia Lanoviek a vlekov Lavex Miroslav Grešo tvrdí, že poľskí turisti zamávali a zamávajú slovenským trhom. „Doma dobudovali viacero lyžiarskych stredísk. Aj keď sú nízko položené, pre masovú lyžiarsku turistiku vyhovujú,“ tvrdí.
Obavy sú tohto roku aj z ekonomických otrasov v Maďarsku. „Dal som príkaz, že ak uvidíme tohto roku živých Maďarov na kopci, musíme si ich odfotografovať,“ hovorí s dávkou irónie B. Kollár, ktorý kontroluje stredisko na Donovaloch. Zatiaľ sa však netvári nijako pesimisticky: „Teší ma, čo vidím v rezerváciách na sviatky i na január. Máme viac objednaných pobytov ako v minulom roku. Sme vypredaní,“ tvrdí. Do veľkých stredísk sa začínajú vracať Rusi. „No nie sú to už tí bezstarostní, dolároví. Tí odišli do Švajčiarska. K nám teraz chodí taký spodný level strednej triedy.“ zhŕňa skúsenosti z trhu R. Weck zo Snow Paradise Veľká Rača.
Väčší problém môžu čakať lyžiarske strediská, ktoré nemajú dostatok ubytovacích kapacít a kam Poliaci či Maďari zvykli prísť iba na jedno- či dvojdňové lyžovačky. Ťažký rok tak môžu čakať strediská na východe Slovenska. V Drienici, na Kojšovskej holi či Plejsoch. Už nie najnovšie zariadenia budú odkázané najmä na domácich turistov z blízkeho okolia, mimoriadne citlivých na cenu služieb.
„Ukázalo sa nám, že ani nižšie ceny, ktoré sme dávali pred dvoma rokmi, nijako nestimulovali počet návštevníkov. Boli na úrovni cenníkov z rokov 2003 a 2004. No lyžiarske strediská mali rovnaký počet hostí, akurát si vyrobili problémy,“ spomína R. Weck. To, čo začína fungovať pre väčšie centrá na Slovensku, sú ponuky lyžovania a ubytovania vo zvýhodnených balíčkoch. No je to vízia najmä pre tie, ktoré dokážu ponúknuť lyžiarom program aj na večer či v čase, keď si chcú od lyží oddýchnuť.
Biele krachy
Aj väčšie lyžiarske strediská už na Slovensku zažívali svoje pády. Vrátna je po reštrukturalizácii. Firma Omnitrade košickej rodiny Smerekovcov, ktorá ju kontroluje, v minulom roku dočasne zmenila sídlo z Bratislavy do Banskej Bystrice. Reštrukturalizačný správca sa zjavne istejšie cítil na domácich stredoslovenských súdoch. Po skončení reštrukturalizácie sa Omnitrade vrátil na svoju bývalú adresu do Bratislavy. To, či sa znova nedostane do problémov, ukážu najbližšie sezóny.
Po krachu je aj stredisko Meander Skipark Oravice. Spoločnosti pokus o manéver s reštrukturalizáciou nevyšiel a podobne ani susednému aquaparku. V skrachovaných firmách spravujúcich lyžiarsky areál aj termálne kúpalisko bol konateľom Peter Kralovenský, asistent niekdajšieho poslanca NR SR za SNS a dlhoročného primátora Tvrdošína Ivana Šaška. Stredisko má po konkurze nového majiteľa. Eseročku Thermal Oravice. Firmu, ktorá sedí na rovnakej dolnokubínskej adrese ako skrachovaný Meander Skipark. Aj nový majiteľ bude mať budúcnosť komplikovanú. Jedna sedačka na kopec je málo. A v stredisku nie sú žiadne väčšie ubytovacie kapacity.
Konkurz zažilo už aj najsilnejšie lyžiarske stredisko na Kysuciach. V minulom roku skrachovala spoločnosť SCR Veľká Rača a o majetok tak prišli trenčianski investori blízki obchodníkovi s pohonnými hmotami Spectrum. Stredisko má v súčasnosti pod kontrolou spoločnosť Webis, na ktorú dokáže dohliadnuť skupina J&T.
Krach prevádzkovateľa majú za sebou na Malinom Brde pri Ružomberku. Doposiaľ sa o kopec naťahujú dve vplyvné skupiny so zaujímavým podnikateľským pozadím. Výrobca liehovín Sergej Salmanov o kopec bojuje s bratislavským „silným chlapcom“Ľubomírom Kudličkom. Na tomto stredisku budú ešte právnici dlho zarábať.
Vleky neťahajú
Za ostatné tri roky skončilo viacero malých prevádzkovateľov vlekov, ktorí nenašli peniaze na zasnežovanie. Nové vleky sa takmer nestavajú. V súčasnosti sú projekty už iba na sedačky alebo lanovky. A nové sú takmer všetky zastrašené spoločnosťou Tatry Mountain Resorts (TMR). Na tú ďalšiu zimnú sezónu by mali pribudnúť v areáloch s vplyvom J&T tri kabínkové lanovky.
Inde majú banky strach púšťať sa do financovania nových lyžiarskych stredísk. Stresy so staršími projektmi zažila Tatra banka a straty si museli rátať aj dcéry Slovenskej sporiteľne. Obavy zrejme prináša aj rýchla analýza niektorých prevádzkovateľov: „Podľa nášho sledovania chodí lyžovať zhruba o 25 percent menej ľudí ako v období pred krízou,“ hovorí majiteľ lyžiarskeho strediska Skalka Arena Ján Hyža. Na Skalke pri Kremnici pri stavbe novej sedačky kalkulovali, že v okruhu deväťdesiat kilometrov od strediska je viac ako pol milióna ľudí. A to by malo byť dosť na zaujímavý biznis. Ten sa však zmenou ekonomickej klímy zmenil a pred minulou sezónou stredisko pri Kremnici hľadalo partnera, ktorý by pomohol preklenúť problémové obdobie. V zaujímavom priestore Kremnických vrchov sa na ploche niekoľkých kilometrov stretli štyria prevádzkovatelia vlekov a lanoviek – Krahule, Králiky a dvaja na Skalke. No každý z nich ešte minulú sezónu chcel samostatný lístok. Lyžiarov to rozčuľovalo a po skúsenostiach zo zahraničia nedokázali pochopiť, prečo sa majitelia horských dopravných zariadení nedokážu dohodnúť.
Tohto roku by sa však mali minimálne dvaja majitelia podnikajúci na Skalke dohodnúť na spoločnom lístku. Vleky od eseročky Skalky by si mali prenajať majitelia inej firmy – Skalka Areny. Stredisko objavili investori z Ukrajiny, ktorí sa dostali k hotelom na kopci a vedia ich aj naplniť. Navyše Skalka má ambície uspokojiť službami a dobre pripravenými traťami ľudí, ktorí zjazdové lyže počas svojho pobytu menia za bežky.
Beh na dlhé trate
Na Slovensku už nemôžeme očakávať žiaden boom nových stredísk. Aj rozbehnuté a známe kopce budú mať problémy dostať sa k eurám. „Máme pripravený projekt na osemmiestnu kabínkovú lanovku. Padáme však na financovaní,“ hovorí šéf strediska Winterpark Martinky Juraj Balucha. Na Matinských holiach je tak stále problém s dopravou po tom, čo sa stará sedačka definitívne zastavila.
Martinky dnes kontroluje vplyvná bratislavská podnikateľská skupina Pro Partners. No aj tá má problém takýto veľký rozvojový projekt lyžiarskeho strediska prefinancovať s rozumnou a istou návratnosťou. Podľa odhadov len na vybudovanie lanovky treba šesť až sedem miliónov eur. K tomu treba prirátať nové záchytné parkovisko. „Bol by to iba prvý krok. Ak by sme vyviezli viac ľudí, museli by sme meniť sedačky, aby mali väčšiu kapacitu. Lyžiari by dnes určite nečakali dvadsať minút na ďalšiu jazdu. Vydržia tak päťminútový rad,“ uvažuje J. Balucha.
„Štát nemá funkčnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a tento biznis neberie ako plnohodnotné odvetvie hospodárstva,“ hovorí J. Hyža. Pripomína, že je na škodu, že rodiny, ktoré by vedeli riadiť a napĺňať hotely, sa k peniazom dostanú iba ťažko: „Bez veľkého balíka vlastných peňazí alebo eurofondov nie je šanca za desať rokov hotel splatiť.“
Lyžiarsky biznis a cestovný ruch v najbližšom období nemôžu očakávať žiadne mohutné podporné programy zo štátneho rozpočtu. „Sme stotožnení s tým, že toto podnikanie je beh na dlhé trate. No bez podpory štátu je to beh po mimoriadne zložitej ceste,“ pripomína R. Weck zo spoločnosti Webis.
Akcionári TMR
(%)
PRAMEŇ: TMR
Veľkí hráči biznisu
Chlapci na lyžiach
Najperspektívnejší biznis na slovenských kopcoch má pod kontrolou – cez akciovku Tatry Mountain Resorts (TMR) – skupina J&T. A mohutne investuje. Slovenským top strediskom určite je a bude Jasná pod Chopkom. Milióny eur na rozvoj sú nachystané. Na budúci rok by malo byť dokončené prepojenie severnej a južnej časti Chopku. Po dokončení lanovky Funitel lyžiarom zagarantujú, že sa za akéhokoľvek počasia dostanú z jednej strany kopca na druhý. „Lanovky budú chodiť aj do rýchlosti vetra 120 kilometrov. To už by sa lyžiar určite neudržal na nohách,“ tvrdí Igor Rattaj, ktorý v skupine J&T zodpovedá za projekty cestovného ruchu. Na Chopku sa dobudujú aj parkoviská a zasnežovanie by malo dosiahnuť až vrchol kopca. „Budúcu sezónu čakáme kvalitatívny skok o sto percent,“ sľubuje I. Rattaj.
J&T kontroluje všetky dôležité zjazdovky aj vo Vysokých Tatrách. V Tatranskej Lomnici aj na Štrbskom Plese, ktorá síce formálne patrí 1. Tatranskej. Tú kedysi vlastnil bratislavský podnikateľ Boris Kollár, no v júni sa majiteľom stala spoločnosť Webis Romana Wecka. A B. Kollár získal balík akcií TMR. Aby sa dosiahol súlad chaosu, lyžiarske strediská na Štrbskom Plese prevádzkuje TMR. Podobne je to s kysuckým lyžiarskym strediskom Veľká Rača v Oščadnici, ktoré vlastní spoločnosť Webis. Tá sídli v slovenskom prístave aktivít dvojpísmenkovej skupiny v bratislavskom Riverparku. A má v J&T Banke mohutný úver. Do roku 2020 by spoločnosť mala zaplatiť istinu 12,7 milióna eur. Pôžička je garantovaná takmer kompletným lyžiarskym strediskom. Od lanoviek, vlekov po bufety či letnú bobovú dráhu.
Už dnes sa v tichosti spomína alternatíva, že ak Oščadnica nedokáže pritiahnuť dostatok lyžiarov, aby bola efektívna, lanovky a vleky z kysuckého lyžiarskeho sna môžu skončiť v Poľsku. J&T totiž rokuje o získaní najzaujímavejších lyžiarskych stredísk, ktoré ovládajú poľské štátne železnice PKP. A neďaleko Kysúc je stredisko Zawoja, ktorú by TMR tiež rado videlo vo svojom portfóliu. V septembri v Zakopanom šéf TMR Bohuš Hlavatý tvrdil, že jeho firma je v Poľsku pripravená investovať 35 miliónov eur do rozvoja lyžiarskeho turistického biznisu.
V TMR však možno nájsť aj ďalšiu významnú podnikateľskú skupinu konca minulého tisícročia na Slovensku zastrešenú Františkom Hodorovským. Tá za akcie TMR vymenila svoj liptovský aquapark – Tatralandiu.
J&T sa však nepozerá iba na Slovensko a do Poľska. V Česku sa uchádza o získanie stredísk v Krkonošiach.
Článok vyšiel vo vianočnom dvojčísle TRENDU č. 50-51.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Nízke Tatry - Jasná, Molnár
