Na vine sú najmä emisie malých častíc vypustených z elektrární, tovární, automobilov a pri spaľovaní uhlia a dreva.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za bezpečnú priemernú ročnú hustotu PM 2,5 (prachové častice menšie ako 2,5 mikrometra) desať mikrogramov na kubický meter.
„Koncentrácia prachových častíc v Pekingu alebo Dillí v deň, kedy je znečistené ovzdušie, môže byť viac ako 300 mikrogramov na kubický meter,“ uviedol americký odborník Dan Greenbaum.
Dlhodobé vystavovanie sa vysokým koncentráciám poškodzuje dýchacie a srdcové ústrojenstvo, skracuje dĺžku života a zvyšuje úmrtnosť dojčiat. Vdychovanie týchto častíc zvyšuje riziko vzniku srdcových chorôb, mŕtvice, ochorenia dýchacích ciest aj rakoviny.
Zatiaľ čo rozvinuté krajiny urobili za posledné desiatky rokov veľký pokrok v boji so znečisteným ovzduším, počet obyvateľov, ktorí zomrú kvôli zlej kvalite vzduchu v rozvojových krajinách, neustále stúpa.
Podľa štúdie spôsobuje zlá kvalita ovzdušia viac úmrtí ako iné rizikové faktory, akými sú napríklad podvýživa, obezita, konzumácia alkoholu, užívanie drog či nechránený sex. V Číne sa počet týchto predčasných úmrtí kvôli špatnému ovzdušiu pohybuje okolo 1,6 milióna za rok. V Indii je to 1,3 milióna ročne.
Tieto údaje pochádzajú z roku 2013, čísla z ďalších rokov zatiaľ nie sú k dispozícii, poznamenal britský portál BBC. V Číne je hlavným zdrojom prachových častíc v ovzduší spaľovanie uhlia, v Indii najmä spaľovanie dreva, hnoja, zvyškov obilia či ďalších materiálov za účelom varenia alebo kúrenia.
