Kandidatúra Jána Čarnogurského bola od samého začiatku prejavom jeho totálnej straty súdnosti. Ak Vladimír Mečiar svoju púť slovenskou politikou zakončil na „úrovni“ Nory Mojsejovej, jeho veľký súputník a súper skončil na úrovni Jána Jurištu. Pritom Ján Čarnogurský je politik, ktorého príbeh mal prezidentské parametre – iba jeho nositeľ cestou k trápnemu koncu stratil všetko, čo sa dalo.

Jeho nástupca vo funkcii predsedu KDH Pavol Hrušovský dopadol rovnako. Jeho úporná snaha zakončiť svoj politický príbeh veľkolepo a dôstojne sa skončil nielen jeho osobnou blamážou, ale aj zdiskreditovaním zoskupenia, ktoré ho do súťaže nominovalo. Politici Ľudovej platformy, ktorí pred pätnástimi rokmi stvorili prezidenta a pred piatimi rokmi vytvorili dôstojnú súperku pre úspešného kandidáta, tentoraz prostredníctvom P. Hrušovského získali už len 63-tisíc hlasov. Hrušovského neúspech znamená, že nie je vôbec podstatné, či Ľudová platforma toto fiasko prežije, alebo sa rozpustí a vypustí – vyjde to totiž úplne narovnako.

Bývalá prominentná politička Smeru a v regionálnych voľbách nedávno hanebne porazená Monika Flašíková-Beňová si s potešením robila z kandidáta Radoslava Procházku žarty. Na rozdiel od nej však nedopadol ako bezvýznamná figúrka, ktorá môže v politike pokračovať iba vďaka milosti niekoho iného. Viac než 403-tisíc hlasov pre R. Procházku znamená, že sa postavil pevne na vlastné nohy a jeho ďalší politický osud závisí už iba od neho. Aj keď to nie je milión hlasov, ktoré dostala Iveta Radičová pred piatimi rokmi, nik zo stredopravých politikov momentálne nezískal od voličov takú legitimitu ako práve on. Prezidentské voľby tak otvorili novú vyhliadku aj na parlamentné voľby v roku 2016.

Robert Fico svoju prvú povolebnú reč začal vetou: „Prvé kolo som vyhral.“ Ale povedal to hlasom a výrazom tváre porazeného. V roku 2012 jeho Smer volilo 1 134 –tisíc voličov, kým teraz dostal len len 531-tisíc hlasov. Jeho bývalých 603-tisíc voličov nemalo dostatočne silný dôvod, aby svoju voľbu spred dvoch rokov zopakovalo. Ficovo tvrdenie, že prvé kolo bolo „referendom o Smere“ nezodpovedá skutočnosti, lebo ľudia v ňom volili predovšetkým svojich kandidátov. Referendom o Smere a Ficovi však bude druhé kolo.

Politológ Grigorij Mesežnikovsi myslí, že druhé kolo nebude také konfrontačné ako prvé, lebo „Fico bude musieť prehodnotiť stratégiu“. Bolo by skvelé pre verejný život i politickú kultúru krajiny, keby sa to naozaj stalo, ale veriť sa tomu nedá. Pred piatimi rokmi Ivan Gašparovič mobilizoval svoj voličský tábor perfídnym zneužitím maďarskej karty. Aj Robert Fico musí mobilizovať svojich, ale jediná karta, ktorú má, je karta osobnej diskreditácie protikandidáta. Keď sa stranícka i vládna mašinéria Smeru dá do pohybu, tak Andreja Kisku čakajú najťažšie dva týždne v jeho živote.