Aj potom bude možné, aby tendre vyhrávali podniky s utajenými majiteľmi. Zákon totiž vyžaduje len odkrytie formálneho vlastníka, ktorý je zapísaný v oficiálnej vlastníckej evidencii. Pri schránkach na Belize, Cypre alebo Seychelách ide spravidla o legálne nastrčenú osobu, ktorá podiel spravuje pre skutočného majiteľa a jemu odovzdáva aj profit z firmy.
Poslanci zároveň schválili, že do verejných obstarávaní nemôžu ísť firmy, v ktorých má aspoň 10-percentný podiel verejný funkcionár. Ide napríklad o poslanca, ministra, vysokého úradníka na ministerstve či regulačnom úrade, ale tiež o manažéra, ktorého do štátneho podniku posadili politici. Aj tu platí, že zákon neodhalí verejného funkcionára, ktorý profituje z verejných zákaziek, pokiaľ bude mať vo firme menej ako 10-percentný podiel a v skutočnosti mu bude firma vyplácať celý zisk.
Navyše, schválený zákon nevyžaduje odkrytie všetkých vlastníkov, ale len ľudí, ktorí majú aspoň 10-percentný podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach vo firme. Zákon nerieši podiel na zisku a likvidačnom zostatku po firme. Na zachovanie anonymity tak stačí, aby mal podnikateľ vo firme napríklad 5-percentný podiel a v zakladateľských listinách zakotvil, že mu patrí väčšina alebo rovno celý zisk. Takýto podnikateľ by vlastníctvo schránky v tendri priznať nemusel.
Na tieto nedostatky upozorňovali právnici, odborníci na audit a účtovníctvo, ale aj politici. Skupina opozičných poslancov okolo Daniela Lipšica (Nova) a skupina okolo Miroslava Beblavého (Sieť) a Lucie Žitňanskej (Most-Híd) predložili niekoľko dobrých pozmeňujúcich návrhov, napríklad žiadali odkrývať konečných užívateľov výhod zo schránkových spoločností, teda ich skutočných majiteľov.
Zlepšováky odmietli a potom sľúbili
Smer-SD oba návrhy odmietol. Snemovňa vzápätí veľkou väčšinou (115 zo 136 prítomných poslancov hlasovalo „za“) schválila uznesenie, ktoré zaväzuje vládu R. Fica, aby pripravila účinný zákon proti schránkovým firmám.
Toto uznesenie navrhli poslanci M. Beblavý a L. Žitňanská. Z ich predstavy o odkrývaní schránok bude totiž vláda R. Fica vychádzať pri písaní naozaj funkčného zákona proti schránkam, do parlamentu by mohol prísť v marci alebo apríli. Podľa uznesenia má vláda v spolupráci s poslancami a Národnou bankou Slovenska (NBS) do troch mesiacov vypracovať návrh zákona, ktorý
- bude odhaľovať konečných užívateľov výhod, teda skutočných majiteľov schránkových spoločností a nielen mená ľudí, ktorí sú zapísaní v oficiálnych evidenciách vlastníkov,
- bude riešiť automatické zverejňovanie informácií o konečných užívateľoch výhod, návrh L. Žitňanskej a M. Beblavého hovorí o verejnom registri užívateľov konečných výhod, ktorý by spravovala NBS,
- bude platný nielen pre verejné obstarávanie, ale pre akýkoľvek typ biznisu so štátom, to znamená, že skutočných majiteľov budú musieť odhaľovať aj zdravotné poisťovne, telekomunikačné firmy, privatizéri, ťažiarske spoločnosti alebo podnikatelia, ktorí si od štátu nakupujú alebo prenajímajú nehnuteľnosti,
- bude upravovať mechanizmus, aby bolo zverejňovanie informácie vymáhateľné samo o sebe, inak povedané, bude obsahovať také tresty, že si podnikatelia lož o skutočných majiteľoch dvakrát rozmyslia. L. Žitňanská a M. Beblavý navrhovali napríklad právomoc NBS kedykoľvek preverovať pochybnosti o predložených dokladoch o konečnom užívateľovi výhod a na čas stopnúť biznis so štátom pre firmy, ktoré preverujú; za lož by navyše hrozilo vyškrtnutie zo zoznamu a stopka na biznis so štátom.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec už pred hlasovaním pripustil, že schválený vládny návrh zákona je deravý a až ďalší zákon pomôže odhaliť skutočných majiteľov firiem. „Vládny návrh požaduje odkrývať majiteľa spoločnosti, ale je tu perspektíva vytvoriť register, ktorý by odkrýval aj konečných užívateľov výhod. Napriek tomu si myslím, že vládny návrh zákona bude možné schváliť,“ povedal poslancom T. Borec.
Predstavitelia Smeru-SD v parlamentnej rozprave naznačovali, že nemajú problém s návrhom poslancov L. Žitňanskej a M. Beblavého, no potrebujú si dať ich riešenie odobriť Európskou centrálnou bankou (ECB). Zákon by totiž NBS pridal novú právomoc – spracovať register konečných užívateľov výhod a podľa základných zmlúv Európskej únie musí každé rozšírenie právomoci národnej centrálnej banky odobriť ECB.
Smer už raz dôverčivosť opozície využil
Schválené uznesenie je síce pre vládu záväzné, no v praxi je vymáhateľné len v politickej rovine. L. Žitňanská vníma uznesenie ako silný politický záväzok. „Pokiaľ zákon v lehote do troch mesiacov nepredloží vláda, samozrejme, prídeme s ním my,“ povedala bývalá ministerka spravodlivosti, v súčasnosti poslankyňa strany Most-Híd. Upozornila, že pokiaľ by Smer-SD nakoniec nepresadil účinný zákon proti schránkam, môžu to zle vnímať aj ľudia, ktorí v posledných týždňoch demonštrujú aj za zverejňovanie skutočných vlastníkov schránkových spoločností.
V minulosti sa už Smer-SD s dôverou opozície zahrával, aby utíšil ostrú kritiku. Napríklad spoločne pracovali na novom zákone o podrobnejších majetkových priznaniach politikov, no bývalý predseda Národnej rady SR Pavol Paška nakoniec robil pri rokovaniach obštrukcie, až opozícia podala vlastný návrh. Zatiaľ nebol schválený, Smer-SD totiž tvrdí, že pracuje na svojom návrhu. Pokiaľ túto stratégiu zopakuje strana R. Fica aj pri schránkových firmách, opozícii ostane už len tlačiť na vládnu stranu verejnými vyhláseniami.
Aj niektorí opoziční poslanci v rozprave svojím kolegom zo Siete a strany Most-Híd vyčítali, že sekundujú Smeru-SD pri schvaľovaní nefunkčného zákona. Viacerí preto navrhli, aby sa radšej vôbec nehlasovalo a počkalo sa, kým vláda príde s funkčným zákonom proti schránkam. Smer-SD odklad hlasovania neschválil a zmenu v pravidlách verejných obstarávaní nakoniec schválilo 85 zo 136 prítomných poslancov, okrem poslancov Smeru hlasovali za nefunkčný zákon poslanci Ivan Mikloš, Viliam Novotný, Eugen Jurzyca, Jozef Mikuš, Ľudovít Kaník a Štefan Kuffa.
Išlo by o revolúciu
Pokiaľ by ďalší zákon proti schránkam skutočne kopíroval návrh poslancov M. Beblavého a L. Žitňanskej, išlo by o výrazné obmedzenie anonymity pri obchodoch so štátom.
Každý podnikateľ, ktorý by chcel obchodovať so štátom, by musel vo verejnom registri NBS odhaliť svojich skutočných majiteľov. Návrh nespomína, aké všetky doklady by podnikateľ NBS prekladal, no je pravdepodobné, že by išlo o bankové potvrdenia, keďže už dnes vedia, kto je konečným užívateľom výhod zo schránkovej spoločnosti.
Nakoniec by bolo rozhodnutie na NBS, či by považovala preukázanie skutočného vlastníka za dostatočne hodnoverné. Ak by to tak nebolo, mohla by podľa opozičného návrhu žiadať doplnenie dokladov alebo požiadať o spoluprácu zahraničné úrady.
Keby NBS v Paname, Belize či na Seychelách narazila na neochotu tamojších úradníkov pri odhaľovaní konečného užívateľa výhod, mohla by krajinu zaradiť na čiernu listinu. Podnikatelia s väzbami na nespolupracujúci štát by boli automaticky diskvalifikovaní z obchodov so štátom.
Ak by sa začalo pochybovať o tom, či je naozaj vlastníkom spoločnosti osoba zapísaná v registri NBS, centrálna banka by mohla podľa predstáv M. Beblavého a L. Žitňanskej pochybnosti automaticky preverovať. Kým by sa pochybnosti nevyvrátili, mohla by NBS pozastaviť firme možnosť obchodovať so štátom.
Podľa tohto návrhu by mohli ísť do tendrov len podnikatelia zapísaní v registri NBS. Na opozičnom návrhu je kľúčové aj to, že potvrdenie o zápise do registra by sa vyžadovalo aj od zdravotných poisťovní, pri predaji či prenájme štátneho a obecného majetku.
Poslanec M. Beblavý už skôr pre TREND.sk pripustil, že je možné rozširovanie aj na ďalšie typy biznisov. Napríklad na telekomunikačné alebo ťažiarske spoločnosti, ktoré tiež profitujú na verejných statkoch.
Čo sa naozaj stane?
Po schválení zákona proti schránkovým firmám sa verejne obstarávanie fakticky nezmení. Zákon totiž hovorí, že do verejného obstarávania nesmú ísť firmy, ktoré nevedia zdokladovať svoje vlastníctvo. Podnikateľov so schránkou na Cypre, Malte alebo v Luxemburgu to neovplyvní, pretože tam existuje oficiálna evidencia formálnych majiteľov spoločností. Uchádzačom o verejné zákazky tak bude stačiť, že obstarávateľovi donesú výpis z tejto evidencie. To, že ako majiteľ bude vystupovať nastrčený Cyperčan, Luxemburčan alebo Malťan, už nebude úradníkov zaujímať.
Mierne sťaženie môže zákon predstavovať pre schránky z „tvrdých“ daňových rajov ako Panama alebo Belize. Tam totiž ešte stále existujú akcie na doručiteľa. Pokiaľ sú „elektronické“ a ich majiteľ je zapísaný v oficiálnej evidencii, akomsi centrálnom depozitári cenných papierov, bude môcť jeho firma naďalej súťažiť o verejné zákazky. Stačí, pokiaľ donesie doklad z panamského alebo belizského úradu, kto je formálnym majiteľom spoločnosti.
No v týchto daňových rajoch existujú stále aj listinné akcie na doručiteľa. Podľa tamojších zákonov nesmú opustiť štát a v úschove ich musí mať registračný agent, ktorý schránkovú spoločnosť spravuje. V takomto prípade je majiteľom firmy ten, o kom to vyhlási registračný agent, žiadna oficiálna evidencia majiteľov listinných akcií na doručiteľa neexistuje. Takáto spoločnosť by preto nemohla ísť do slovenských tendrov.
TREND analyzuje dopady návrhu Roberta Fica na odkrývanie majiteľov schránkových spoločností v novom čísle 48/2014. V stánkoch bude dostupné od štvrtka, na stiahnutie je už od stredy popoludnia.
TREND 48/2014
