Návrh predložili nezaradení poslanci Miroslav Beblavý a Martin Fedor (obaja Sieť) a týkal sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii.
Zameraný bol aj na firmy profitujúce z veľkej privatizácie, predaja či prenájmu štátneho, verejnoprávneho a samosprávneho majetku, ako aj z dotácií a eurofondov.
Poslanci navrhovali, aby schránkové firmy, ktoré neodhalia svoju identitu, boli automaticky považované za spriaznených veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Schránky sú podľa M. Beblavého praktickým spôsobom ako vyciciavať verejný rozpočet, a preto Sieť bude vyvíjať čo najväčší tlak na to, aby sa prijal skutočný protischránkový zákon.
V parlamente už vo štvrtok večer neprešla do druhého čítania novela verejného obstarávania zameraná tiež proti schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi. Tento návrh predložili poslanci Daniel Lipšic (NOVA), Igor Matovič (OĽaNO) a Ľubomír Galko (SaS). Chceli dosiahnuť komplexný zákaz pôsobenia schránkových firiem vo finančných transakciách so štátom.
Opoziční poslanci návrh predložili preto, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pripravil Úrad pre verejné obstarávanie, sa týka iba zriadenia registra konečných užívateľov výhod subjektov zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní. Parlament pritom uznesením vlani v decembri zaviazal vládu pripraviť návrh zákona, aby firmy s neznámymi vlastníkmi nemohli žiadnym spôsobom obchodovať so štátom a verejnými prostriedkami.
Chceli ukázať, čo politici naozaj vlastnia
Smer opätovne zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorá mala priniesť skutočný prehľad o majetku politikov a ďalších verejných funkcionárov. Návrh po tretíkrát do parlamentu predložili šiesti poslanci z piatich opozičných strán KDH, OĽaNO, Most-Híd, SaS a Sieť.
Nový zákon podľa M. Beblavého stanoví skutočné overovanie majetku politikov, aby sa verejnosť dozvedela, čo kto vlastní. Zároveň by sa dali trestať prehrešky politikov. Smer-SD hrá s opozíciou podľa M. Beblavého nečestnú hru, keď neustále odkladá predloženie zákona.
„Doteraz sa nič nestalo. Prečo nepodporia návrh, s ktorým pôvodne súhlasili, alebo prečo nepredložia vlastný návrh,“ pýta sa M. Beblavý.
Opoziční poslanci podľa neho chcú, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu. „Náš návrh hovorí, že všetky majetkové veci treba priznať,“ uviedol. Na novom majetkovom priznaní, ktoré by zaviedol opozičný návrh, by bolo zrejmé, akú značku auta má verejný funkcionár. Dalo by sa zistiť, v akej banke má účet i hypotéku. „V starom majetkovom priznaní netreba uvádzať všetky príjmy. Po novom by bolo potrebné uviesť súčet príjmov z verejnej funkcie, ale aj iné príjmy, napríklad autorské či dividendy,“ vysvetlil.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojza Přidala z KDH zodpovednosť za to, že nebol prijatý pôvodný návrh novely, ktorý vznikol konsenzom všetkých strán v NR SR, nesie výlučne Smer. „Poslanci za Smer-SD nechceli podávať širšie majetkové priznania pred parlamentnými voľbami, ktoré by ukázali, aké mali skutočné príjmy,“ konštatoval A. Přidal. Zároveň vyjadril ochotu opozície akceptovať návrhy Smeru, ak nezmenia podstatu návrhu.
Smer na novele vraj pracuje
Predseda NR SR Peter Pellegrini pred dvoma mesiacmi 19. marca konštatoval, že na novele zákona o konflikte záujmov sa intenzívne pracuje. Smer v polovici marca podľa P. Pellegriniho dokončil materiály pre zástupcov politických strán, ktoré obsahujú podklady k zmene ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Pripravené sú vraj aj podklady k príprave etického kódexu poslancov Národnej rady SR. Podpredseda parlamentu Miroslav Číž vo štvrtok konštatoval, že Smer chce hľadať čo najväčšiu zhodu s opozíciou a diskutovať o návrhoch na poslaneckom grémiu.
Smer-SD už raz novelu ústavného zákona o konflikte záujmov zamietol, a to v októbri 2013. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10-tisíc eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku.
Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012. Rovnaký návrh predložili opoziční poslanci do parlamentu aj koncom roka 2014, neskôr ho stiahli, keďže nové vedenie národnej rady naznačilo ochotu diskutovať o novele. Teraz predložili a neuspeli s návrhom po tretíkrát, napriek deklaráciám Smer s opozíciou doteraz o majetkových priznaniach nezačal rokovať.
