Sme závislí od plastov? Vyzerá to tak, že áno

Skupina ekologicky orientovaných nadšencov pod názvom A Plastic Planet originálne upozornila na problém, ktorý umelá hmota pre planétu predstavuje. Ich snahu si všimlo viacero médií, okrem iného aj britský The Telegraph. „Organizácia má jasný cieľ. Uličku bez plastov v supermarketoch,“ uviedol pre denník John Higginson, ktorý stojí za kampaňou.

„Nehovoríme, že všetky plasty sú zlé, často sú veľmi užitočné. Ale je tu veľa zbytočného odpadu,“ povedal. Myšlienku kampane postavil na čoraz silnejúcom dopyte ľudí po redukovaní plastov tam, kde by nemuseli byť – napríklad nebaliť jedlo do plastových obalov. Ako ďalej dodal, všetko je o možnosti voľby, napríklad aj voľby prezentovať svoj názor verejne cez video a prispieť tak k zmene.

Ľudí motivujú, aby nakrútili video, a keď ich bude 2050, obrátia sa oficiálnou cestou na najväčšie reťazce v Británii ako Tesco, Waitrose a Sainsbury’s. Vo videách sa opakujú dve rovnaké vety:

„Volám sa ... a som závislý od plastov, no som pripravený na zmenu. Chcem uličku (v obchode) bez plastov,“ priznávajú sa desiatky ľudí.

„Všetci sme závislí od plastov,“ vyhlásila Sian Sutherlandová, jedna zo spoluzakladateliek kampane. „Väčšina plastových obalov je užitočná priemerne približne 12 minút, no zostanú tu stovky, ak nie tisícky rokov. V roku 2050 bude vzhľadom na hmotnosť viac plastov v oceánoch než rýb,“ dodala.

Výrok o rybách nie je len ekologickou propagandou, odvoláva sa na výskumnú štúdiu Svetového ekonomického fóra, Ellen MacArthur Foundation a McKinsey Center for Business and Environment – ak ľudstvo nezakročí, bude naozaj viac plastu než rýb. Približne 8 miliónov ton plastov ročne skončí v oceánoch. Pre objasnenie, je to asi toľko, akoby sa každú minútu v roku vysypal do oceánu obsah jedného smetiarskeho auta. Ak sa nezmení politika nakladania s plastmi, do roku 2030 to už budú dve a do roku 2050 štyri smetiarske autá za minútu.

Riešením je podľa S. Sutherlandovej obmedziť plasty a dať ľuďom možnosť rozhodnúť sa.

„Predstavte si, že tlačíte svoj nákupný košík cez uličku, kde niet plastov a kde môžete nakupovať bez obáv a pocitu viny,“ vysvetlila pre Telegraph.

Dalo by sa to aj na Slovensku

„Uličku, dokonca aj celý obchod, bez plastov si viem veľmi dobre predstaviť. V zahraničí fungujú tzv. bulk shops alebo potraviny bez obalu. Do tohto obchodu prídete s vlastnými obalmi a v predajni Vám ich odvážia a domov prídete s potravinami bez toho, aby ste priniesli nové odpady,“ reagovala pre TREND.sk Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Dodala, že obmedziť možno napríklad balenú vodu, keďže z vodovodu nám tečie kvalitná voda. Ďalším krokom by bolo zamyslieť sa pri nakupovaní a vážení zeleniny.

„Čo sa týka nadmerného využívania plastových obalov, tak veľmi dominantné je napríklad využívanie mikroténových sáčkov, ktorých v priemere použije každý Slovák až 466 kusov za rok. V supermarketoch si množstvo ľudí váži aj len jeden kus zeleniny, ovocia do mikroténového vrecka," dodala.

Plastokalypsa, verzia Slovensko

Aj na Slovensku možno hovoriť o závislosti od plastov. Slovenské domácnosti totiž vyprodukujú väčšinu plastového odpadu. A druhú šancu dostane len málo plastových odpadov.

Kontajnery na smeti, odpad Zdroj: Flickr.com

„V roku 2015 sa na Slovensku vyprodukovalo celkovo približne 297-tisíc ton odpadov z plastov, väčšina z nich pochádzala z domácností (63,5 percent), zvyšok z firiem. Z celkového množstva plastov zhruba polovica skončí na skládkach a približne štvrtinu recyklujeme,“ povedal pre TREND.sk hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš.

„Ak sa však pozrieme len špecificky na domácnosti, situácia je horšia – až 70 percent skládkujeme a len 10 percent sa recykluje. Zvyšný plastový odpad spaľujeme (8 percent) alebo predbežne upravujeme pred ďalším zhodnotením (9,5 percenta),“ vysvetlil.

Netreba však zabúdať na to, že