„Najhorší spôsob zvyšovania zamestnanosti je, ak vláda cez dane vezme peniaze od jednej skupiny obyvateľstva a cez dotácie ich dá inej skupine na tvorbu pracovných miest,“ tvrdí šéf INEKO.
Dotovanie tvorby umelých pracovných miest podľa neho brzdí rast ekonomiky a môže mat presne opačný dôsledok. „Po skončení dotácií môžu takto vytvorené miesta zaniknúť,“ upozornil. Za najlepší spôsob zvyšovania zamestnanosti považuje zlepšovanie podnikateľského prostredia, napríklad nižšími daňami či menšou byrokraciou.
Za nesprávnu prioritu považuje Goliaš primerané zvyšovanie minimálnej mzdy. „Minimálna mzda by mala skôr stagnovať, aby vznikali pracovné miesta aj pre ľudí s najnižšou kvalifikáciou, ktorí tvoria jadro nezamestnaných,“ uviedol šéf INEKO.
Pridáva sa k nemu aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana, podľa ktorého zaostávajúce regióny potrebujú namiesto zvyšovania minimálnej mzdy znižovanie mzdových nákladov. „Štát môže znížiť odvodové zaťaženie, čím uľahčí tvorbu pracovných miest,“ uviedol R. Ďurana.
Zámer novej vládnej koalície zaviesť adresné sociálne opatrenia je podľa analytika INESS správny. „Ak by nastalo adresné poskytovanie sociálnych dávok, to znamená, že by ich poberali len tí, ktorí ich skutočne potrebujú, bol by to krok správnym smerom,“ okomentoval prioritu nastávajúcej koalície R. Ďurana.
Víta aj možnosť programového výberu v druhom dôchodkovom pilieri. „Voľnejší prístup k úsporám by nielen zvýšil atraktivitu druhého piliera, ale by aj zvýšil slobodu rozhodovania sa sporiteľov, ako naložiť so svojimi úsporami,“ tvrdí R. Ďurana.
Analytikovi INESS sa pritom nepozdáva priorita črtajúcej sa vlády, ktorou je sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby, ktoré odmietajú pracovať. „Podmieňovanie dávok prácou je neúčinné opatrenie. Nezvyšuje pracovné návyky, navyše municipality majú problém prácu vytvárať. Ďalšie sprísňovanie tento stav rozhodne nezlepší,“ dodal R. Ďurana.
