Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom
Miro Cerar Zdroj: SITA/AP
„V stabilnej demokracii také niečo nie je možné. Tento úspech strany je naozaj len potvrdením, že Slovinsko je v ťažkej kríze,“ vyhlásil M. Cerar pre chorvátsky denník Jutarnji list ešte pred voľbami, keď ho už prieskumy pasovali na favorita.
Dalo by sa diskutovať, že aj predchádzajúce slovinské voľby v roku 2011 vyhrala nová strana – Pozitíve Slovinsko. Aj táto strana bola založená len šesť týždňov pred voľbami. M. Cerar má však pravdu v tom, že v na prvý pohľad sporiadanej alpskej republike, kedysi najvyspelejšej časti Juhoslávie a prvom východoeurópskom štáte, ktorý prijal euro, to poriadne škrípe. Medzi bývalými socialistickými novými členskými krajinami EÚ sa nájde len jedna, ktorej ekonomický výkon bol v posledných rokoch horší, a tou je susedné Chorvátsko.
Ani politika nie je taká čistá a idylická ako panoráma mestečka Bled s jeho ostrovom na ľadovcovom jazere. Dvoch najvýznamnejších politikov v krajine – expremiéra Janeza Janšu a bývalého primátora Ľubľany Zorana Jankovića pripravili o funkcie korupčné škandály. Prvého menovaného aj o slobodu. Všetko to sprevádzali nevídane veľké demonštrácie.
Premiérku podrazili vlastní
M. Cerarovi uvoľnil cestu k premiérskemu kreslu pád stredoľavej vlády Alenky Bratušekovej. Táto 44-ročná politička sa dostala na čelo kabinetu v marci minulého roka po skompromitovanom J. Janšovi. Ako dlhoročná rozpočtová šéfka ministerstva financií sa snažila v premiérskom kresle uchrániť Slovinsko pred záchrannou pôžičkou z eurovalu. To sa jej podarilo, aj keď na záchranu problémových bánk štát vyložil 3,3 miliardy eur z vreciek daňových poplatníkov. Verejný dlh predstavoval v roku 2012 vyše polovice výkonu ekonomiky, tento rok sa podľa Európskej komisie dostane už nad 80 percent. Predpovede tvrdia, že slovinská ekonomika konečne porastie, pre premiérku je však už neskoro. V nedeľu sa ledva dostala do parlamentu.
A. Bratušeková sa musela spoliehať na politické sily, ktoré plne neovládala. Ukázalo sa to na jar, keď ju v súboji o kreslo šéfa jej strany Pozitívne Slovinsko porazil do káuz namočený Z. Janković. V máji bolo jasné, že Slovinci pôjdu predčasne k urnám. Ich víťaza by sa však vtedy ešte len málokto správne tipol.
Po víťazstve v eurovoľbách – basa
Koncom mája sa aj v Slovinsku konali voľby do Európskeho parlamentu a ako najsilnejšia strana z nich vyšla Slovinská demokratická strana J. Janšu. Bývalý disident, ktorý ešte za Juhoslávie ako mladý redaktor sedel vo väzení za články o armáde, to však už mal nahnuté. V apríli mu súd potvrdil dvojročný trest za to, že údajne pomohol fínskej zbrojovke Patria získať zákazku na dodávku obrnených transportérov za 278 miliónov eur. Dvojnásobný exšéf vlády korupciu popieral a tvrdil, že rozsudok je politický. Krátko pred voľbami však Ústavný súd potvrdil, že J. Janša musí nastúpiť do väzenia.
Uväznenie uprostred kampane rozvírilo politickú hladinu. J. Janšu sa zastal najvyššie postavený slovinský katolícky biskup Andrej Glavaš, ktorý hovoril o politických procesoch. (Premiérka sa na jeho vystúpenie sťažovala v liste Vatikánu). Znepokojená bola aj Európska ľudová strana, kam Janšovi demokrati patria. Strana s uväzneným vodcom obsadila v nedeľných voľbách druhé miesto a zrejme skončí v opozícii – M. Cerar so stredopravými demokratmi odmieta spolupracovať (rovnako aj oni s ním). Emotívna reakcia prišla aj po voľbách. Podpredseda SDS Zvonko Černač ich označil za nepoctivé a výsledok za nelegitímny. Budúceho premiéra prirovnal k Alexandrovi Lukašenkovi.
Tajomný víťaz
Rozpad vlády a uväznenie J. Janšu víťazovi volieb M. Cerarovi vydláždili cestu a vytvorili mu kulisy, pred ktorými mohol upozorňovať, akou krízou štát prechádza. Ani on však nie je úplným politickým nováčikom. Jeho matka Zdenka pôsobila v kedysi dominantnej slovinskej liberálnej strane a podľa A. Bratušekovej M. Cerar už vlani dostal ponuku stať sa premiérom namiesto nej. V programe tento právny expert Slovincom vytýčil päť bodov – zníženie nezamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti, ľudský rozvoj, inovácie a návrat dôveryhodnosti štátnym inštitúciám.
Ako sa k tomu však chce syn olympionika Miroslava Cerara dopracovať, z programu príliš jasné nie je. Nijako podrobnejšie sa v dokumente nevyjadruje ani k privatizácii, ktorú vláda pred voľbami pozastavila. Ak odmietne predaj telekomu alebo letiska, ako to naznačil v médiách, nevie sa, ako získa alternatívne príjmy. Slovinsko potrebuje znížiť schodok rozpočtu pod tri percentá HDP, Brusel na tento rok odhaduje deficit 4,3 percenta. V programe M. Cerar nič nehovorí ani o výstavbe plynovodu South Stream, za ktorý sa prišiel pred voľbami osobne angažovať ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov.
Novinár Silvester Šurla z týždenníka Reporter pred novou politickou hviezdou viackrát varoval. Tvrdil, že krajinu môže priviesť do bankrotu a za jeho politického tútora označil ďalšieho silného, aj keď nie priamo viditeľného muža slovinskej politiky – prvého prezidenta Milana Kučana. V predchádzajúcich voľbách exprezident podporil Z. Jankovića.
Názov víťaznej strany tiež pri odhaľovaní jej ideologického smerovania veľmi nepomôže. Skratka SMC značí len - Strana Mira Cerara. Na jednom z bilbordov sa SMC prezentuje ako stredná cesta medzi ľavicou a pravicou. Odmietnutie SDS však znamená, že na zostavenie vlády bude potrebovať ľavicové strany.
Zdroj: SITA/AP
Právnik Miro Cerar založil stranu 2. júna. O necelých šesť týždňov s ňou vyhral voľby.
Zdroj: SITA/AP
Opozičný líder a dvojnásobný expremiér Janez Janša musel prerušiť kampaň a nastúpiť do väzenia.
Zdroj: SITA/AP
Končiaca premiérka Alenka Bratušeková zachránila Slovinsko pred eurovalom. Do parlamentu sa však jej strana dostala len tesne.
Výsledky volieb v Slovinsku
- Strana Mira Cerara (SMC) – 34,61%, 36 mandátov
- Slovinská demokratická strana (SDS, člen EPP) – 20,69%, 21 mandátov
- Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DESUS, člen ALDE) – 10,21 %, 10 mandátov
- Koalícia Združená ľavica – 5,97 %, 6 mandátov
- Sociálni demokrati (SD, člen PES) – 5,95 % , 6 mandátov
- Nové Slovinsko – kresťanskí demokrati (člen EPP) – 5,53 %, 5 mandátov
- Zväz Alenky Bratušekovej – 4,34 %, 4 mandátov
Účasť: 50 percent (najnižšia v histórii)
PRAMEŇ: Državna volilna komisija, po sčítaní 99,97 percent hlasov, bez hlasov v zahraničí.
Pozn.: Na vstup do parlamentu bolo treba získať štyri percentá hlasov. Celkový počet kresiel v parlamente je 90. Dve kreslá pripadajú zástupcom národnostných menšín.
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link