Slovinsko sa dnes stalo ďalšou z európskych krajín, kde ľudia nespokojní s úspornými opatreniami neprišli do práce. Pre štrajk, ktorý vyhlásili odbory vo verejnom sektore, zostala zatvorená väčšia škôl a škôlok, prácu obmedzili policajti a colníci, zdravotnícke zariadenia fungujú ako cez víkendy. Konzervatívny premiér Janez Janša štrajkujúcim odkázal, že hospodárstvo krajiny balansuje nad priepasťou.
Do štrajku sa podľa agentúry Reuters zapojilo zhruba 80-tisíc zamestnancov verejného sektora. Ide tak vraj o najväčšiu podobnú akciu od roku 1991, keď Slovinsko vyhlásilo nezávislosť.
„Štrajk je jasným odkazom vláde, že sme odhodlaní brániť sociálny štát,“ povedal odborársky predák Branimir Strukelj.
Nižšie platy, prepúšťanie učiteľov
Vo väčších mestách sa dnes konajú demonštrácie. Odborári na nich chcú dať vláde pravého stredu najavo, že sa im nepáči jej úsporný balíček. Ľuďom pracujúcim v rozpočtovej sfére sa majú platy znížiť od júla asi o 7,5 percenta. Vláda chce tiež zvýšiť počet žiakov v triedach, predĺžiť učiteľom pracovnú dobu, aby niektorých z nich mohla prepustiť.
„V priebehu krízy skrachovalo 12-tisíc firiem, nemôžeme ešte viac zaťažiť súkromný sektor,“ vysvetľoval premiér J. Janša vo verejnoprávnej televízii, prečo má záťaž úsporných opatrení niesť hlavne štátny sektor. Na budúci týždeň by o nich mal začať rokovať parlament.
„Štrajk nič nevyrieši, len naše problémy prehĺbi,“ povedal J. Janša. Pripomenul, že v súkromnej sfére v priebehu uplynulých troch rokov ubudlo okolo 120-tisíc pracovných miest, zatiaľčo v štátnej ich pribudlo 9000.
Tvrdé dôsledky krízy
Dvojmiliónové Slovinsko má 160-tisíc štátnych zamestnancov, ktorí majú podľa vlády o viac než polovicu vyššie platy než ľudia pracujúci v súkromných firmách. Majú tiež v priemere o desať dní dovolenky viac.
Na Slovinsko, ktoré sa svojho času bralo ako príklad úspešnej ekonomickej transformácie, tvrdo dopadla globálna kríza aj súčasné problémy eurozóny. Hospodárstvo tejto krajiny, kde sa platí jednotnou európskou menou od roku 2007, je závislé od vývozu. Vláda očakáva, že tento rok sa slovinské hospodárstvo prepadne o 0,9 percenta, ešte viac než vlani. Vláda J. Janšu, ktorá sa chopila tento rok vo februári moci, vtedy oznámila, že deficit verejných financií je tento rok treba znížiť z vlaňajších 6,4 percenta HDP na 3,5 percenta HDP.
2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|
HDP (zmena v %) | 6,9 | 3,6 | -8,0 | 1,4 | -0,2 | -0,9*** |
nezamestnanosť* (v %) | 5,3 | 4,7 | 4,9 | 6,7 | 8,1 | 8,7 |
výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov** (v %) | 4,34 | 4,33 | 4,71 | 3,94 | 4,30 | 5,08 |
verejný dlh (% HDP) | 23,1 | 21,9 | 35,3 | 38,8 | 47,6 | - |
*za mesiac február daného roka **priemer za mesiac marec daného roka ***vládna predpoveď Prameň: Eurostat, Štatistický úrad Slovinskej republiky | ||||||
Foto - SITA / AP
