Slovinsko čelí ťažkej bankovej kríze kvôli nadmernému riskovaniu, zlému riadeniu štátnych bánk a nedostatočnému dohľadu. Uviedla to Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V poslednom čase sa špekuluje o tom, že Slovinsko by sa mohlo stať po Cypre ďalším kandidátom na medzinárodnú finančnú pomoc.
Slovinsko je jedinou postkomunistickou krajinou Európskej únie, ktorá odmietla sprivatizovať väčšinu bankového sektora. To podľa agentúry Reuters viedlo k politickému zasahovaniu, chybám v riadení bánk a katastrofálnej úverovej politike. Slovinsko by podľa OECD malo životaschopné štátne banky zachrániť a predať ich do súkromných rúk.
OECD predpovedala, že slovinská ekonomika tento rok klesne o 2,1 percenta. Upozornila tiež, že slovinský verejný dlh sa od roku 2008 viac ako zdvojnásobil na 47 percent hrubého domáceho produktu. Varovala, že do roku 2025 by sa dlh bez uskutočnenia nových reforiem mohol vyšplhať na 100 percent HDP.
OECD upozornila, že Slovinsko má najhoršie hospodárske vyhliadky z jej členských krajín, pretože čelí neistým nákladom na záchranu svojich bánk, slabému dopytu v eurozóne a rastu výdavkov na správu dlhu. "Slovinsko čelí hrozbe dlhotrvajúceho hospodárskeho útlmu a obmedzeného prístupu k finančným trhom," uviedla organizácia.
Námestník generálneho tajomníka OECD Yves Leterme však uviedol, že Slovinsko bezprostrednú pomoc nepotrebuje. "Vláda tejto krajiny je zatiaľ bez problémov schopná zabezpečovať svoje finančné potreby," dodal. Proti špekuláciám o potrebe finančnej pomoci sa už koncom marca ohradil slovinský minister financií Uroš Čufer.
Cyprus sa nedávno dohodol s medzinárodnými veriteľmi na záchrannom úvere v hodnote desať miliárd eur. V rámci tejto dohody bude musieť zdaniť časť niektorých vkladov v cyperských bankách a zredukovať svoj prebujnený bankový sektor.
Zdroj: SITA / AP
Centrum slovinskej metropoly Ľubľana
Ilustračné foto - SITA / AP
