Obavy trhov z dlhovej krízy po prvý raz výrazne pocítil už aj východoeurópsky člen euroklubu. Výnosy desaťročných slovinských dlhopisov so splatnosťou v roku 2020 na trhoch prekonali psychologickú hranicu siedmich percent, čo je úroveň, pri ktorej žiadalo Portugalsko či Írsko o záchrannú pôžičku. Európska komisia napriek tomu odkázala, že Ľubľana nie je kandidátom na ďalší balík z eurovalu.

Slovinské desaťročné obligácie sa ešte v októbri obchodovali s výnosom 5,5 percenta. Nepríjemnú úroveň prekonali krátko po tom, čo sa to isté stalo Taliansku, keď Rím trhy vydesil obavami z možného bankrotu tretej najväčšej ekonomiky eurozóny. Viceguvernérka slovinskej národnej banky Stanislava Zadravecová Caprirolová poznamenala, že rast výnosov dlhopisov sa preniesol práve od veľkého suseda. Paradoxne, talianske dlhopisy dnes nedosahovali až tak vysoké výnosy ako slovinské, lenže Rímu podľa obchodníkov vypomáhala ich nákupmi Európska centrálna banka.

„Nie sme znepokojení. Považujeme slovinskú ekonomiku a slovinské úrady za schopné čeliť súčasným výzvam,“ reagoval pre agentúru Reuters hovorca Európskej komisie.

Slovinsko síce trápi pomalý hospodársky rast a chýbajúce reformy, na rozdiel od Talianska má však výrazne nižšie dlhové zaťaženie. Verejný dlh tento rok podľa odhadov Európskej komisie stúpne na 45,5 percenta, zatiaľ čo v Taliansku presahuje o pätinu ročný výkon ekonomiky.

Znamená to, že Slovinsko nie je až tak vystavené náladám na trhoch, hoci sa krajina zadlžuje veľmi rýchlo, ešte pred vypuknutím krízy dlh len tesne presahoval 20 percent. Okrem toho výnosy iných desaťročných dlhopisov s neskoršou splatnosťou v roku 2022 sa zatiaľ držali tesne pod siedmimi percentami.

Bývalej juhoslovanskej republike prihoršil aj politický vývoj. Slovincov čakajú 4. decembra predčasné voľby po tom, čo v septembri pri hlasovaní o dôvere stroskotala vláda sociálneho demokrata Boruta Pahora. V lete voliči v referende zamietli dôchodkovú reformu, ktorá mala okrem iného zvýšiť vek odchodu do penzie na 65 rokov.

A predvolebné obdobie úsporným krokom nepraje. Naplno to dnes ukázal slovinský parlament, keď vládny návrh úspor za 300 miliónov eur odmietol čo i len zaradiť do programu schôdze.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com