Slovinská ekonomika sa prepadla, hrozí euroval

Slovinská ekonomika utrpela v druhom štvrťroku hlboký pokles. Podpísal sa na ňom prepad výdavkov domácností a investícií, znížil sa aj objem vývozu, na ktorom je ekonomika tohto bývalého juhoslovanského štátu závislá. Ešte viac však padol dovoz. Dnešné údaje slovinského štatistického úradu zvýšili obavy z toho, že krajina upadne do dlhovej krízy a bude musieť požiadať o finančnú pomoc.

Hrubý domáci produkt Slovinska klesol v medziročnom porovnaní o 3,2 percenta po miernom raste v predchádzajúcom štvrťroku. Oproti predchádzajúcemu kvartálu HDP klesol o jedno percento, zatiaľ čo v prvom štvrťroku stagnoval. Prepad bol podľa agentúry Reuters hlbší, než sa čakalo.

„Zvyšuje to psychologický tlak na Slovinsko a pravdepodobnosť, že krajina bude musieť požiadať tento rok o finančnú pomoc,“ povedal Matej Tomažin z investičnej spoločnosti KD Skladi. Slovinsko by sa tak stalo ďalšou krajinou eurozóny po Grécku, Írsku, Portugalsku, Cypre a zrejme aj v Španielsku.

Výnosy dlhopisov rastú, hlavným problémom banky

Výdavky domácnosti klesli o 6,8 percenta a investície sa prepadli o 22,1 percenta. Obavy vyvolal najmä medziročný pokles vývoz o 0,5 percenta. Export je hlavným motorom slovinskej ekonomiky, ktorá vyváža zhruba 70 percent svojej produkcie, najmä do krajín Európskej únie.

Na začiatku augusta Slovinsku znížili úverový rating všetky tri hlavné svetové ratingové agentúry a zdôvodnili to zhoršením situácie v bankovom sektore a rastom vládnych nákladov na nové úvery. Agentúra Moody's zrazila slovinský rating do blízkosti špekulatívnej kategórie, a dokonca upozornila na to, že krajina by pri ďalšom zhoršovaní ekonomickej a finančnej situácie mohla potrebovať zahraničnú finančnú pomoc. Najväčšiu banku Novu Ljublansku Banku štát zachraňoval 320 miliónmi eur.

Minister financií Janez Šusteršič v utorok vyjadril presvedčenie, že Slovinsko záchranný úver od medzinárodných veriteľov potrebovať nebude. Tlak finančných trhov však vzrastá a výnos 11-ročného slovinského štátneho dlhopisu dnes vzrástol na 6,2 percenta, teda blízko kritickej sedempercentnej hranice. V minulosti výnosy desaťročných dlhopisov viackrát prekročili sedem percent.

Ťažko je aj Chorvátsku

Nič pozitívne neohlásili nové údaje o ekonomike ani susednému Chorvátsku. HDP v druhom kvartáli padol podľa prvého odhadu tamojšieho štatistického úradu medziročne o 2,1 percenta. „Je nám ťažko, ale táto vláda kvôli tomu neplače. Ťažká situácia je v celej Európe a niektorým je horšie ako nám,“ reagoval dnes podľa denníka Jutarnji List premiér stredoľavej vlády Zoran Milanović.

Chorvátom je však naozaj ťažko aj v porovnaní s inými. V rokoch 2009 až 2010 sa ekonomika prepadala a oživenie nepriniesol ani vlaňajšok, keď si hospodárstvo zaknihovalo „nulový rast“.

Ilustračné foto - SITA / AP