Nadchádzajúce voľby na Slovensku by mohli priniesť oslabenie západnej podpory Ukrajiny, pričom sa očakáva návrat strán naklonených Rusku. Doterajšie vlády v Bratislave presadzovali vojenskú podporu Kyjevu pri jeho obrane proti ruskej agresii. „Ale populistické a krajne pravicové strany s rôznym stupňom sympatií k vojne Kremľa na Ukrajine majú šancu ujať sa po predčasných voľbách 30. septembra vládneho kormidla,“ píše denník Financial Times.
Podľa jeho redaktorov vyvoláva obavy, že ďalší člen EÚ a NATO bude menej podporovať Kyjev. V prieskumoch vedie Smer, strana bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý odstúpil v roku 2018 po protikorupčných protestoch, ktoré vyvolala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Smer by však na prípadné vládnutie potreboval niekoľko koaličných partnerov. Nadchádzajúce hlasovanie sa javí ako „jedno z mála, kde je pomoc Ukrajine súčasťou kampane a kde je vedúca strana proti tejto pomoci“, povedala analytička think-tanku Globsec Dominika Hajdu. „Sú to voľby, ktoré môžu výrazne ovplyvniť jednotu EÚ a NATO, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny.“
R. Fico počas svojej kampane operuje nákladmi občanov vyplývajúcimi z pomoci Ukrajine v boji s Ruskom. Zároveň vyhlasuje, že chce brániť štátnu zvrchovanosť proti tlaku zo strany NATO. Vládu kritizoval za to, že dodala stíhačky MiG-29 Ukrajine bez toho, aby najprv požiadala o súhlas parlament. Krajne pravicová Republika a Slovenská národná strana – obaja potenciálni Ficovi koaliční partneri – prijali prokremeľskú rétoriku a otvorene bojujú proti pomoci Kyjevu. Obidve nacionalistické strany by podľa prieskumov mohli spolu získať okolo 15 percent, píše Financial Times.
Maďarsko bude na koni
Aj keď Smer bude zrejme potrebovať ďalších partnerov, prieskumy naznačujú, že „je nepravdepodobné, že by sa teraz dala zostaviť vláda bez Fica“, povedal slovenský analytik Milan Nič z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Ak sa Ficovi podarí zostaviť vládu skeptickú voči Ukrajine, posilní tým zároveň proruský postoj Maďarska v rámci EÚ a NATO. Maďarský premiér Viktor Orbán, dlhoročný spojenec Vladimira Putina, sa stal extrémom v podpore ruského prezidenta a spomaľoval postupné zavádzanie sankcií EÚ proti Rusku. „Mohli by sme mať na Slovensku ďalšiu vládu Orbánovho typu s jeho zahraničnou politikou, a to by malo zásadné dôsledky pre schopnosť Európskej únie naďalej podporovať Ukrajinu,“ povedal Michal Šimečka, líder liberálnej strany Progresívne Slovensko, ktorá by podľa prieskumov získala vo voľbách takmer 19 percent hlasov.
Podpredseda Európskeho parlamentu M. Šimečka je bývalý novinár a politológ, ktorý zároveň vedie kampaň s cieľom presvedčiť mladších voličov, aby neprispevali k úniku mozgov zo Slovenska. „Máme státisíce ľudí, ktorí emigrovali buď za štúdiom, alebo prácou, a veľmi malá časť sa vracia,“ povedal Šimečka, ktorý má doktorát z Oxfordskej univerzity.
Prekvapivý názor Slovákov
Z regionálnej štúdie, ktorú v marci uskutočnil Globsec, vyplýva, že až 34 percent Slovákov si myslí, že to západ provokuje Rusko, čo je najvyšší podiel takto zmýšľajúcich ľudí spomedzi ôsmich skúmaných krajín strednej a východnej Európy. Podľa štúdie spravodajského webu Euractiv len štyri z deviatich strán, od ktorých sa očakáva, že sa dostanú do parlamentu, stále podporujú sankcie proti Rusku. Smer si zachoval ambivalentný postoj k sankciám s argumentom, že chce „vyhodnotiť ich efektívnosť“ pred rozhodnutím o ich predĺžení.
Dočasný premiér Ľudovít Ódor vidí za proruskými názormi Slovákov „obrovské množstvo propagandy pochádzajúcej z ruských zdrojov“. Denník Financial Times pripomína aj škandál v pandemickom roku 2021, ktorý po tajnom nákupe vakcín z Ruska prinútil vtedajšieho premiéra Igora Matoviča odstúpiť. Problémy Slovenska ostávajú, „pokiaľ budú dezinformácie šíriť aj naši vlastní verejní činitelia a volení politici“, povedal Erik Szedely z poradenskej spoločnosti Fipra.
Ďalšie dôležité správy
