Miera nezamestnanosti je podľa neho na slovenskom vidieku dokonca až o viac ako polovicu (55 percent) vyššia ako v slovenských mestách. Rozdiel v neprospech vidieka je dokonca tretí najvyšší v rámci EÚ.

„Vyšší nájdeme len v Bulharsku, kde je nezamestnanosť na vidieku viac ako dvojnásobná ako v mestách, a v Litve, ktorá vykazuje porovnateľnú odchýlku ako Slovensko,“ poznamenal.

Kým slovenské mestá už tri roky vykazujú nezamestnanosť nižšiu ako priemer EÚ (v roku 2018 5,7 percenta oproti 7,3 percentám v priemere v EÚ), na slovenskom vidieku je nezamestnanosť stále výraznejšie nad priemerom EÚ (8,8 percent oproti 6,0 percentám v priemere v EÚ).

Podčiarkol, že do roku 2014 sa pritom medzera medzi vidiekom a mestami na Slovensku postupne zatvárala, nezamestnanosť na vidieku klesala rýchlejšie ako v mestách. Zdá sa však, že napriek tomu, že nezamestnanosť na vidieku ostáva na relatívne vysokých úrovniach a silný ekonomický rast v krajine navonok vytváral priestor na ďalší výrazný pokles nezamestnanosti, miestny trh práce na slovenskom vidieku už narazil na dlhodobé štrukturálne problémy.

Nevymyká sa z rámca

„Pokles nezamestnanosti na slovenskom vidieku v posledných rokoch sa už nevymykal z rámca, ktorý pozorujeme v slovenských mestách. Tie už pritom vykazujú výrazne menšiu zásobu voľnej pracovnej sily, a teda aj pokles nezamestnanosti by tu mal byť aspoň teoreticky zložitejší,“ informoval Ľ. Koršňák.

Zo šablóny regiónu strednej a východnej Európy (SVE) sa podľa neho opäť mierne vymyká český vidiek. Nezamestnanosť na českom vidieku (2,3 percent) je nepatrne nižšia ako v českých mestách (2,4 percent). Kým v prípade rizika chudoby je Česko jedinou regionálnou výnimkou, nezamestnanosť je na vidieku nižšia ako v mestách aj v Estónsku a Slovinsku.

Trhy práce tu z pohľadu vidiek oproti mestu tak majú bližšie ku krajinám pôvodnej EÚ-15, kde na rozdiel od väčšiny regiónu SVE, všetky krajiny bez výnimky vykazujú nižšiu mieru nezamestnanosti na vidieku ako v mestách.

„V priemere v krajinách EÚ vykazujú vidiecke oblasti nižšiu nezamestnanosť (6,0 percent) ako mestské oblasti (7,3 percent). Ešte o niečo málo výraznejší rozdiel v prospech vidieka nájdeme v priemere v krajinách pôvodnej EÚ-15 (6,3 percenta oproti 8,0 percentám),“ doplnil.

„Naopak, vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy pravdepodobnosť, že ak bude človek bez zamestnania, rastie od veľkých miest smerom na vidiek. Miera nezamestnanosti na vidieku je tu v priemere až o takmer tretinu vyššia ako v mestských oblastiach (5,3 percentá na vidieku oproti 4,1 percentám v mestách). Veľmi podobné rozvrstvenie nezamestnanosti nájdeme aj na Slovensku,“ dodal Ľ. Koršňák v analýze.