Aktuálne poradie rokov podľa teplôt je teda 2016, 2019, 2015, 2017, 2018 a 2014. Ako doplnil Lapin, posledných šesť rokov je výrazne najteplejších na celej Zemi, na severnej pologuli, ale aj na Slovensku. Celé desaťročie je veľmi teplé a je výrazne teplejšie, ako predpokladali scenáre klimatickej zmeny.

„Je možné, že globálne otepľovanie bude postupovať rýchlejšie, než sa doteraz očakávalo, a to predovšetkým v polárnych oblastiach a najmä na severnej pologuli. V Arktíde sa doteraz oteplilo o tri stupne Celzia. Ak sa oteplenie zrýchli, do konca storočia by sa v Arktíde mohlo otepliť o sedem až osem stupňov Celzia, čo je, samozrejme, veľa a bude to znamenať nielen masívne topenie ľadovcov, ale aj zmenu cirkulačných pomerov, ktoré by mohli viesť k posunu klimatických a predovšetkým zrážkových pásiem. Suché pásmo z južnej Európy a z centrálnej Ázie sa môže posunúť na sever, čo by bolo nepriaznivé pre hydrologickú bilanciu aj v našej oblasti,“ povedal M. Lapin.

Aj vzhľadom na tento trend sa mnohé krajiny zaviazali, že dosiahnu uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že sa do atmosféry dostane len toľko oxidu uhličitého a metánu, aby nerástla koncentrácia týchto plynov, respektíve aby sa začala znižovať. Európska únia (EÚ) chce tento cieľ dosiahnuť do roku 2050, no napríklad nedávno vytvorená rakúska vláda ho chce naplniť už v roku 2040.

„Znamená to opustiť uhlie ako prvý krok, opustiť ropné produkty ako druhý krok a zemný plyn ako tretí krok, a tiež zredukovať aktivity, pri ktorých dochádza k emisií metánu, teda pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka, banskú činnosť a ďalšie. To je uhlíková neutralita. Klimatická neutralita potom znamená zredukovať emisie všetkých skleníkových plynov tak, aby ich koncentrácie nerástli,“ vysvetlil M. Lapin.

Existujú aj technologické riešenia, napríklad zachytávanie skleníkových plynov alebo ich odsávanie a stláčanie, čo sú však zatiaľ veľmi drahé záležitosti.

Podľa M. Lapina je však otázne, či snaha dosiahnuť uhlíkovú, respektíve klimatickú neutralitu nenarazí na nesúhlas obyvateľstva, ak by sa napríklad dotkla ich životnej úrovne. EÚ má navyše len deväťpercentný podiel na globálnej emisii skleníkových plynov.

„Musel by sa k tomu pripojiť celý svet, inak to nemá veľký praktický význam. Na druhej strane, ak EÚ vyrieši technológiu týchto procesov, môže to ponúknuť iným krajinám. Uhlíková alebo klimatická neutralita je veľký sen, ale ťažko splniteľný. Času je málo a treba začať hneď, inak každý rok, ktorý sa oneskoríme, bude znamenať ďalšie zhoršenie situácie,“ apeluje klimatológ.