Slovenský Harvard chcel štát osekať. Neskôr to vyhlásil za technickú chybu

Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici v Bratislave dostala minulý týždeň nepríjemnú správu. Okresný úrad, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), rozhodol, že má „zosekať“ počty prvákov na osemročnom gymnáziu o dve tretiny. Platiť to malo od budúceho školského roka.  

„Celkovo máme 270 detí na základnej škole a okolo 520 na gymnáziu,“ hovorí riaditeľka Jolana Laznibatová, ktorá školu vedie od jej vzniku. Ak by mali otvoriť len jednu triedu v prime, znamenalo by to, že väčšina nadaných detí zo štvrtého ročníka by nemala kde pokračovať. Škola má totiž len štyri ročníky základnej a potom pokračuje gymnáziom.

Chaos a obavy trvali len pár dní. Opatrenie vyvolalo nespokojnosť rodičov, nepáčilo sa ani bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi či poslancovi školského výboru Miroslavovi Beblavému, ktorý to prirovnal k podobnej situácii, akoby v USA išli nerovnosť v školách riešiť zatvorením Harvardu. 

Už na druhý deň po doručení rozhodnutia ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) na otázku TRENDU na tlačovej besede povedala, že situácia na Teplickej sa zmenila. Do vývoja zasiahol aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý je zriaďovateľom stredných škôl. „V piatok minulý týždeň nám oznámili, že môžeme otvoriť všetky tri triedy. Išlo vraj len o technickú chybu,“ konštatovala J. Laznibatová.    

Osemročné gymnáziá. Čo s nimi?

Osemročné gymnáziá v Bratislavskom samosprávnom kraji by malo od budúceho roka navštevovať menej detí. Oklieštiť ich štát plánuje ešte od čias ministra za SNS Jána Mikolaja, ktorý dal do školského zákona, že môžu prijať maximálne päť percent najtalentovanejších žiakov z celej populácie.

V iných krajoch na Slovensku to nie je problém, pretože tam záujem o osemročné gymnáziá zodpovedá stanovenej hranici. Inak je to v BSK, kde sa percento týchto gymnazistov pohybuje na úrovni okolo dvadsať percent.

Nepopulárny krok rušenia sa roky odkladal, do legislatívy poslanci vpašovali prechodné obdobie, ktoré vypršalo tento rok. Medzitým v rámci reformy ESO prešla kompetencia určovať počty študentov v týchto školách na okresné úrady pod ministrom vnútra. Úradníci, zrejme tušiac odpor bratislavských rodičov, nedodržali zákonom predpísaný limit päť percent, ale zvýšili ho na desať. Napriek tomu sa im dostalo kritiky.

Metodiku, podľa ktorej určovali, ktorých škôl sa rušenie miest dotkne najviac, totiž odborníci ani riaditelia nepochopili. „Pri rozdeľovaní sa brala do úvahy kvalitatívna úroveň,“ tvrdilo tlačové oddelenie ministerstva. Problém však je, že