Banky v Európe boli zväčša donútené za svoje chyby zaplatiť či už bankrotom, alebo nutnosťou podriadiť sa podmienkam výmenou za finančnú pomoc na svoju záchranu. V neposlednom rade viaceré krajiny uvalili na banky špeciálne dane a odvody - ako určitú formu spoluúčasti na riešení problému.
Aj v strednej Európe sme pocítili trend trestania finančného sektora. Na Slovensku napríklad vo forme bankového odvodu, ktorý je najvyšší v Eurozóne. A to aj napriek tomu, že slovenský bankový sektor je jedným z najstabilnejších v Európe a na kríze sa naše banky nepodieľali. Slovensko si prešlo svojou vlastnou krízou koncom 90-tych rokov, ale to je celkom iný príbeh. Ak sa pozrieme na to, v akom stave je slovenský bankový sektor, a ako tunajšie banky „prispeli“ k rozšíreniu negatívnych vplyvov eurokrízy, je opodstatnenie relatívne vysokého odvodu čoraz viac otázne. Za taký ho považuje aj ostatná správa MMF. Na rozdiel od situácie v iných krajinách, slovenské banky sú na tom nielen dobre z pohľadu ich vlastných rezerv, ale aj čo sa týka ich schopnosti a pripravenosti absorbovať ekonomické šoky alebo podporovať nové domáce a zahraničné investície.
Tu je päť pozorovaní zo Slovenska, ktoré ukazujú, že aj v čase rodiacej sa bankovej únie majú trhy v jednotlivých štátoch svoje špecifiká:
1. Žiadna hystéria
V mnohých európskych krajinách zapĺňali hlavné správy zábery na davy ľudí, ktorí si vyberajú svoje úspory. Slovensko podobné hysterické nájazdy na banky nezažilo a ani sa nezdá, že by sa Slováci vracali k schovávaniu peňazí pod vankúš. Bilančná suma bankového sektora vzrástla v uplynulom roku o 2,5 % a vklady od klientov boli medziročne vyššie o 4,3 %.
2. Stres testy nás nestresujú
Európske banky budú musieť tento rok opäť absolvovať pravidelnú preventívnu prehliadku. Údaje regulátora však už teraz hovoria, že slovenské banky s kondičkou problémy nemajú.
Z hľadiska ich odolnosti voči prípadným výkyvom na finančných trhoch ale aj v ekonomike je kľúčová regulatórna hranica primeranosti vlastných zdrojov. V prípade takzvaného základného scenára (ktorý nepredpokladá zásadné turbulencie na trhu) by pod touto hranicou neskončila ani jedna tuzemská banka. A aj v prípade tých katastrofálnejších majú banky dostatočné kapitálové rezervy na horšie časy.
3. Na investície čakáme s otvorenou náručou
Žiaľ úvery podnikom v predchádzajúcich dvoch rokoch skôr klesali. Nie preto, že by banky nemali apetít podporiť nové projekty, ale skôr pre nedostatok príležitostí. Investície firiem klesali takmer osem štvrťrokov po sebe. Pritom vysoká primeranosť vlastných zdrojov je jedným zo signálov, že banky sú na úverovanie pripravené. Situácia za ostatných päť rokov ich však donútila upriamiť pozornosť viac na retailové bankovníctvo.
4. Boom retailového bankovníctva
Dokumentuje je to aj nárast úverov domácnostiam v období po vypuknutí krízy. V roku 2008 bol objem úverov pre domácnosti asi o 20 % nižší ako pre nefinančné podniky. Avšak v minulom roku bol ich objem zhruba o 30 % vyšší. Zadĺženie slovenských domácností je pritom v porovnaní so západnou Európou relatívne malé a platobná disciplína Slovákov slušná. Aj preto sa domáce banky pri absencii iných príležitostí začali zameriavať najmä na retail. Ťažili z toho ale aj samotní klienti. Napríklad vo forme klesajúcich úrokov na úvery.
5. Testovacie laboratórium bankovej Európy
Slovensko je už niekoľko rokov krajinou, v ktorej banky uvádzajú nové technológie. Či už sú to služby poskytované prostredníctvom internetu, mobilných zariadení - smartfónov a tabletov, alebo platobných kariet. Bankovníctvo a technológie spolu tvoria silné kombo a Slovensko bude zdá sa aj pre budúcnosť ideálnym laboratóriom, vďaka čomu sa u nás niektoré bankové produkty a služby rozvíjajú rýchlejšie, než inde.
Napriek tomu, že slovenské banky sa chovajú dostatočne obozretne a v príbehu zvanom „Eurokríza“ sme sa neocitli ich vinou, dnes platia najvyšší bankový odvod v Eurozóne. Takéto nastavenie určite nie je ideálne pre to, čo by ekonomike pomohlo najviac - a to naštartovaniu zahraničných aj domácich investícií.
Marek Gábriš, ČSOB
Spoločnosť je hlavným partnerom Združenia pre rozvoj investícií (ISA)
Článok uverejnený v rámci komerčnej spolupráce.
ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Zduženie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.
