Ako dodali, stavebníctvo na Slovensku v minulosti nebolo veľmi preferovaným odborom, čo sa však netýka iba mladých ľudí, ale aj rekvalifikácie ľudí potenciálne ohrozených nezamestnanosťou.
Ako uviedol poradca prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a zakladateľ Smart Cities klubu Vladimír Jurík, v samotnom školstve je cítiť, že sa za posledných 10 až 15 rokov stratil záujem o profesie v stavebníctve zo strany mladých ľudí.
„Keď tých ľudí bude veľký nedostatok, tak vyrastie ich cena. To znamená, že po nejakom čase sa zase do týchto profesií ľudia vrátia. Len jedna generácia sa stratila,“ dodal V. Jurík. Problém však stavebníci vidia v práci tzv. „partičiek“.
Pandémia urýchli robotizáciu. V priemysle môže prísť o prácu tretina zamestnancov
„Nemôžete očakávať od niekoho, kto minulý mesiac splavoval plť, aby budúci mesiac robil veľmi kvalitnú strechu. Toto je naozaj problém,“ uviedol V. Jurík s tým, že aj ZSPS apeluje na to, aby boli pravidlá nastavené inak a aby nemohol každý robiť všetko.
„Dnes cez voľné živnosti na zhotovovanie stavieb môže kdekto do stavebníctva vstúpiť a v podstate kazí dobre meno stavebníctva,“ upozornil prezident ZSPS Pavol Kováčik. „Ten, kto ide robiť stavbu, ktorá súvisí aj s bezpečnosťou, tak by to mali robiť ľudia, ktorí na to majú aj patričné vzdelanie a patričné oprávnenie. To sa nedeje,“ kritizuje ďalej V. Jurík.
Zväz pracuje na medzinárodných projektoch v oblasti vzdelávania, jedným z nich je napríklad projekt Craftedu, ktorého cieľom je aktualizácia kvalifikačných a vzdelávacích požiadaviek na vybrané remeselné profesie a následná vzájomná medzinárodná akceptácia takto vyučených remeselníkov na európskej úrovni.
Ide napríklad o inštalatérov, ktorí potrebujú mať kvalifikáciu z elektronizácie, či o strechárov.
