Pri príležitosti Európskeho dňa urgentnej medicíny na to upozornil prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS) Matej Polák.
Odmeny dodnes nedostali
„Nerovný prístup k urgentistom zo strany vedenia štátu berie pracovníkom záchranných zdravotných služieb aj posledné zvyšky motivácie," skonštatoval. Poukázal pritom na to, že pracovníci záchraniek sa museli počas pandémie COVID-19 niekoľko mesiacov dožadovať rizikových príplatkov a ochranné pomôcky proti COVID-19 zo štátnych hmotných rezerv sa im začali vydávať po viac než pol roku od začiatku pandémie.
„Vodiči sanitiek napríklad odmeny za nasadenie počas pandémie dodnes nedostali," dodal.
Na Slovensku v oblasti urgentnej medicíny podľa Poláka pôsobí do 5000 pracovníkov.
„Je to menej ako jedno promile obyvateľov Slovenska, napriek tomu ich práca má obrovský dosah a môžeme byť na nich jedného dňa odkázaní, ktokoľvek z nás," ozrejmil. Zároveň zdôraznil, že pracovníci urgentnej medicíny sú len ľudia z mäsa a kostí a občas potrebujú pomoc. Pracovné preťaženie a syndróm vyhorenia ich podľa neho postihuje častejšie než iné profesie.
Každý deň bojujú so smrťou
„Naša práca je náročná fyzicky aj psychicky. Nevyberá si čas, kedy nás zavolá do služby, či je deň, noc, víkend alebo sviatok. Prakticky každý deň bojujeme so smrťou na miestach, ktoré sú pre nás vopred neznáme. Nie každý takýto boj dokážeme vyhrať," skonštatoval.
Pri práci podľa neho často čelia slovným a fyzickým atakom od pacientov či ich príbuzných.
K iniciatíve Európskeho dňa urgentnej medicíny sa pripojili jednotlivé záchranné služby na Slovensku, napríklad formou videa s ich osobnými posolstvami.
Ďalšie dôležité správy
