Slovensko kleslo od roku 2020 o jednu tretinu v otvorenosti krajiny pre podmienky v zamestnávaní na skrátený pracovný úväzok.
Dlhodobo sme zároveň v tejto oblasti druhý najhorší štát po Bulharsku spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Upozornil na to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
Pomer krajín EÚ sa pohybuje na úrovni 21 percent ako podiel práce na skrátený úväzok v porovnaní s dlhými pracovnými úväzkami. Slovensko sa pohybovalo počas rokov 2016 až 2020 na intervale od 5,8 do 4,6 percenta, no v rokoch 2021 a 2022 kleslo na úroveň 3,1 percenta.
„Negatívny rozdiel Slovenska v porovnaní s priemerom krajín EÚ je až 17 percent. Avšak okolité krajiny, napríklad Rakúsko má tento pomer až 29,7 percenta, čiže skoro tretinu, a za posledné dva roky ho zvýšilo o dve percentá . Poľsko má 5,4 percenta, Česko šesť percent, obidve krajiny za posledné dva roky tento pomer zvyšovali. Premiantami sú Holandsko s 42,6 percenta a Švajčiarsko 37,6 percenta,“ uviedol riaditeľ inštitútu Martin Halás.
Na skrátený úväzok pracuje na Slovensku každá tridsiata žena. Štát by mal podľa inštitútu vytvárať pre zamestnávateľov také podmienky, aby mohli rodičia zladiť pracovný život s výchovou detí a starostlivosťou o domácnosť.
Inšitút navrhuje, aby štát znižoval odvody pre zamestnávateľov v prípade skrátených pracovných úväzkov.
„Rodičom, najmä ženám, matkám, by tak bolo umožnené vo väčšej miere pracovať na skrátené pracovné úväzky a zostávalo by im mesačne viac finančných prostriedkov v čistom príjme. Zamestnávatelia aj zamestnanci by boli motivovaní vytvárať vo väčšej miere pracovné miesta na skrátené úväzky,“ vyjadril sa Halás.