Asociácia súkromných lekárov (ASL) už dlhodobo upozorňuje zdravotné poisťovne aj rezort zdravotníctva na nedostatok lekárov - špecialistov.

Chýbajú diabetológovia, alergológovia, neurológovia či pneumológovia. Problémom je tiež ich veková štruktúra, uviedol Andrej Zlatoš z ASL.

„Geograficky je v podstate vecou náhody, v ktorom regióne aké špecializácie sú nedostatkové, no pri súčasnom nastavení politiky ministerstva zdravotníctva voči ambulantnej sfére je jej personálny kolaps otázkou nie veľmi vzdialenej budúcnosti," skonštatoval Zlatoš.

Prieskum ASL v roku 2017 ukázal, že v tom roku 40,9 percenta špecialistov bolo vo veku nad 61 rokov a 17 percent vo veku 56 až 60 rokov.

„Ambulancie špecialistov zanikajú bez náhrady a je už bežnou praxou, že nám volajú zo zdravotných poisťovní s prosbou o prijatie ich poistenca u našich členov,“ priblížil Zlatoš.

Medzi najviac nedostatkové odbornosti patria podľa ASL diabetológovia, endokrinológovia, alergológovia, neurológovia či pneumológovia.

„Problém je celoslovenský a dotýka sa ako atraktívnych, tak aj menej atraktívnych regiónov Slovenska,“ zhodnotil Zlatoš.

Dodal, že snahy rezortu zdravotníctva cielené na primárnu ambulantnú starostlivosť vítajú, obávajú sa, že pre špecialistov nebudú dostatočné.

Dôvodom, je dlhšia, technicky a finančne náročnejšia odborná príprava špecialistu či fakt, že ľahšie sa rozdelí 1500 pacientov po zániku všeobecnej ambulancie medzi 20 ostávajúcich v regióne, ako 1500 pacientov po zániku jednej z troch špecializovaných ambulancií medzi dve ostávajúce.

„Zatiaľ čo u primárnej sféry by sme mali hľadať personálnu náhradu v podobe absolventa lekárskej fakulty a zabezpečiť jeho vstup do systému postgraduálnej výchovy asi tri roky pred očakávaným ukončením činnosti existujúceho obvodného lekára, tak u špecialistu je to minimálne päť rokov a v prípade, že nie je predmetná špecializácia zaradená do rezidentského programu, je táto doba až desať rokov,“ upozornil Zlatoš.

V kontexte týchto faktov je pre ASL aktuálny prístup rezortu zdravotníctva aj smerovanie investícií ťažko pochopiteľné. ASL zdôrazňuje, že problémom nebudú budovy ani prístroj, ale personál.

„Máme dojem, že investície a aktivity smerujú podstatne viac do iných súčastí systému poskytovania zdravotnej starostlivosti ako do personálnej stabilizácie a personálnej obnovy lekárov a sestier,“ dodal Zlatoš.