Na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie.
Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.
Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.
Jeden Smerák bol „ZA"
Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽANO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.
Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.
Nedostatok spôsobilosti
Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.
Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca.
„Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Čaputovej podpora
Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.
„Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu.
V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom.
„Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala.
Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.
Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie.
„Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť," vysvetlila.
Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.
Ďalšie dôležité správy
