Sú dnešné problémy Európy výsledkom neodbornosti a zlého odhadu, alebo prejavom jej úpadku? Niektorí v tom majú jasno. Napríklad nositeľ Nobelovej ceny z Izraela Robert J. Aumann. V rozhovore pred troma rokmi, keď politici Európskej únie namyslene poúčali svet o právach na sociálne štandardy, nám povedal: Myslím si, že Európa upadá do dekadencie, rovnako ako kedysi starý Rím. A preto čelí hrozbe, že rovnako ako Rím aj skončí.
V tomto vydaní TRENDU si možno prečítať, čo si o kvalite ducha Európanov myslia osemdesiati slovenskí topmanažéri. Takmer všetci veria, že starý kontinent je neudržateľne pohodlný. Ani TREND sa nevie ubrániť pocitu, že všetci spomínaní majú pravdu.
Pohodlnosť a strach plodia aj niektoré z nezdravých návrhov na riešenie, ktoré sa objavujú. Napríklad aby sa dlhy krajín splácali spoločne alebo aby sa dlh začal natvrdo premieňať na tlačenie peňazí. Alebo aby sa riskantné investície finančných inštitúcií automaticky vykupovali vždy, keď im riziko nevyjde. Podobným nezmyslom je však aj názor, že nech sa tam okolo Slovenska deje, čo chce, krajina bude v bezpečí, ak si to nebude všímať.
Európa sa po rokoch opäť učí zdravému prístupu k životu a musí pritom čeliť pokusom o skratkovité riešenia. Politici musia zistiť, že ak pri vtieraní sa voličom doženú krajinu ku krachu, tak si ho aj budú musieť užiť. Manažéri a akcionári bánk musia vedieť, že ak na rýchlej ceste za prémiami a dividendami skončia v pasci chamtivosti, doplatia na to.
A zvyšok eurozóny, jej obyvatelia i firmy musia cítiť, že nie sú iba rukojemníkmi skratkovitého rozmýšľania nezodpovedných. Eurozóna potrebuje mať systém, ktorý bude vedieť tlmiť vplyv pádov nezodpovedných na zvyšok. Ktorý bude vedieť, ako ozdraviť či rozložiť tackajúce sa banky a ako zabezpečiť aspoň akú-takú stabilitu, ak niekto pod ťarchou svojho hospodárenia pôjde dole. A najlepšie by bolo, keby mala systém, ktorý by odrádzal, aby sa do takej situácie vôbec dostali.
Európa potrebuje znovu nadobudnúť presvedčenie, že najväčší záujem riešiť svoje problémy musí mať ten, kto ich zapríčinil. Nič totiž nefunguje ako silnejšia motivácia k racionálnemu správaniu.
Toto nie je presvedčenie iba Slovákov. V takomto chápaní sveta majú viacero názorových spojencov. Medzi štátmi napríklad v Pobaltí, Škandinávii, Holandsku či Nemecku. Tento názor majú podnikatelia, veľká časť obyvateľov či najvplyvnejší centrálni bankári.
Životným záujmom Slovenska je, aby si práve toto krídlo presadilo čo najviac zo svojej vízie. Pretože ak sa to nepodarí, doplatí na to kontinent aj Slovensko.
Slovenská misia by mala smerovať k podpore tohto krídla. Aj proti vôli niektorých obrov, kde treba mať guráž byť nonkomformný. Potrebné sú však dve veci. Slovensko musí byť brané ako platný hráč a na jeho čele nesmie stáť premiér so socialistickou agendou a nenásytným pohľadom. Inak zostane nezaujímavým pasažierom.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 41.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
