V prvom štvrťroku tohto roka dosiahli emisie skleníkových plynov v hospodárstve Európskej únie 941 miliónov ton ekvivalentov oxidu uhličitého. V medziročnom porovnaní to predstavuje zníženie o 2,9 percenta. Tento pokles pritom prišiel súčasne so zvýšením hrubého domáceho produktu únie o 1,2 percenta. Informácie pochádzajú z údajov o štvrťročných odhadoch emisií skleníkových plynov podľa hospodárskej činnosti, ktoré dnes zverejnil Eurostat.
Emisie skleníkových plynov klesli v 21 krajinách únie. Najvýraznejšie v Bulharsku o 15,2 percenta, Estónsku o 14,7 percenta a Slovinsku o 9,6 percenta. Len šesť z uvedených krajín pritom znížilo aj svoj HDP. Eurostat v tejto súvislosti upozorňuje, že 15 krajín únie tak dokázalo znížiť emisie a zároveň zvýšiť ich HDP. Naopak, emisie skleníkových plynov vzrástli v Írsku o 9,1 percenta, Lotyšsku o 7,5 percenta, na Slovensku o 1,9 percenta, v Dánsku o 1,7 percenta, Švédsku o 1,6 percenta a Fínsku o 0,3 percenta.
V prvom kvartáli 2023 boli za štvrtinu emisií skleníkových plynov zodpovedné domácnosti, pätina pripadla na výrobu, ako aj na elektrinu a dodávku plynu. Údaje ukazujú, že v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka sa emisie znížili v piatich z deviatich hospodárskych sektorov. Najväčší pokles bol zaznamenaný v dodávke elektriny a plynu. Hlavným sektorom, v ktorom sa emisie zvýšili, bola doprava a skladovanie.