Na Slovensku sú v súčasnosti v prevádzke iba dve zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO), a to v Bratislave a Košiciach. Zároveň takmer 55 percent odpadu skládkujeme. V Európe je rozostavaných približne 100 takýchto zariadení a Slovensko v ich budovaní predbiehajú okrem susedného Česka a Poľska napríklad aj krajiny z juhu Európy ako Bulharsko, Grécko a Malta, ktoré doteraz odpad skládkovali, uviedol v pondelok generálny riaditeľ košickej spoločnosti Kosit Marián Christenko.
„Jednotlivé štáty Európy chcú byť sebestačné v spracovaní odpadu a práve koncové zariadenia ZEVO sú s recyklačnými centrami najlepšie fungujúcim riešením. Tento trend napríklad pochopila okrem Nemecka, Francúzska a škandinávskych krajín Veľká Británia, ale aj okolité štáty ako napríklad Poľsko a Česká republika. Na Slovensku zatiaľ s budovaním infraštruktúry nepochopiteľne vyčkávame. Výsledkom bude odpad, ktorý nebudeme mať kde spracovať," upozornil Christenko. Ako prví to podľa šéfa Kositu zrejme pocítia obyvatelia Bratislavského kraja, kde aktuálne dochádza k značnému úbytku kapacít skládok.
Nebezpečný odpad z testovania by sa mohol likvidovať v cementárňach
Zámer postaviť na Slovensku päť centier cirkulárnej ekonomiky za približne 600 miliónov eur, ktorých súčasťou má byť aj energetické zhodnotenie odpadu, oznámila v apríli 2019 spoločnosť ewia. Jej hlavným akcionárom je investičná skupina Wood & Company, ktorá zároveň drží aj 95-percentný podiel v spoločnosti Kosit. Prvé dve centrá na zhodnocovanie odpadu by mali podľa skôr uverejnených informácií vyrásť pri Šali a v okrese Trnava. Slovensko v súčasnosti energeticky zhodnocuje deväť percent odpadu, zatiaľ čo priemer EÚ je 28 percent.
Lídrom v budovaní ZEVO je podľa Christenka v súčasnosti Veľká Británia. „Odpad z Veľkej Británie sa dlhé roky exportoval do Dánska, Holandska a Nemecka. Zrejme svoju úlohu zohralo aj vystúpenie UK z EÚ a pragmatický prístup ministerky životného prostredia Rebeccy Pow. Tá vidí odpad ako cenný energetický zdroj a na základe škandinávskeho modelu realizuje transformáciu odpadového hospodárstva k jeho uhlíkovej neutralite," ozrejmil Christenko.
Odvoz odpadu výrazne dražie. Obce nie sú pripravené na koniec skládok
Ešte v roku 2010 bola miera skládkovania vo Veľkej Británii na úrovni 46 percent a miera energetického zhodnocovania 12 percent. Po ôsmich rokoch investícií sa tento pomer obrátil a miera skládkovania je v súčasnosti 15 percent a energetického zhodnocovania 39 percent. Za posledných päť rokov sa vo Veľkej Británii vybudovalo 16 nových zariadení ZEVO s celkovou kapacitou päť miliónov ton odpadov ročne.
Počet spaľovacích zariadení na energetické zhodnotenie odpadu ale rastie napríklad aj v Poľsku, kde v období rokov 2010 až 2015 vybudovali šesť nových ZEVO s celkovou kapacitou takmer jeden milión ton odpadu ročne. V Českej republike k dvom pôvodným ZEVO v Brne a Prahe pribudli nedávno dve nové zariadenia v Liberci s kapacitou 91-tisíc ton odpadov ročne a v Plzni s kapacitou 95-tisíc ton odpadov ročne. V súčasnosti je celková kapacita českých ZEVO na úrovni 730-tisíc ton ročne. Projekty na spaľovanie viac ako 600-tisíc ton odpadu ročne sa pripravujú.
Christenko upozornil na prognózu Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu. Podľa nej bude v Európe na odklonenie odpadov zo skládok chýbať do roku 2035 kapacita na energetické zhodnocovanie nerecyklovateľných odpadov na úrovni 41 miliónov ton.
