Už od obeda sa začali objavovať správy o dlhých radoch vo volebných miestnostiach po celom Slovensku. Mnohí dlhoroční členovia volebných komisií naznačovali, že toľko ľudí ešte v parlamentných voľbách neregistrovali.

Podľa niektorých odhadov mohla účasť vo voľbách prekonať až 70 percent. Takéto niečo sa naposledy stalo v roku 2002, keď vznikla druhá Dzurindova vláda. Odvtedy štyri parlamentné voľby po sebe účasť voličov nepresiahla 60 percent.

Volebná účasť dokumentuje túžbu národa po zmene. Čím väčšia účasť, tým väčšie presvedčenie, že zmena je dosiahnuteľná. Preto už počas priebehu volieb bolo zrejmé, že vláda Smeru sa nezopakuje.

Exit poll Focusu, zverejnený po uzavretí volebných miestností, túto teóriu potvrdil. Samozrejme, finálny výsledok bude odlišný, nie však o veľa. Presnosť exit pollu ukázali parlamentné voľby v roku 2016, keď sa jeho výsledky oproti finálnym líšili v priemer menej ako o 0,7 percenta pre jednotlivé strany.

Jednoznačným víťazom volieb sa stala strana OĽaNO. Práve ona bola tou hlavnou silou, ktorá dokázala pritiahnuť nevoličov k urnám. Skvelý marketing, ktorý nasadil Igor Matovič v posledných mesiacoch, mu priniesol nevídaný úspech.

Pritom ešte pred letom Focus nameral strane OĽaNO preferencie iba na úrovni 5,1 percenta. I. Matovič svojou presvedčivou snahou vrátiť občanom unesený štát k sebe pritiahol nielen voličov ostatných politických strán, ale dokázal osloviť aj veľké množstvo nevoličov.

Podľa exit pollu OĽaNO dosiahlo 25,8 percenta oproti poslednému oficiálnemu prieskumu na úrovni 15,5 percenta a poslednému neoficiálnemu prieskumu na úrovni 19,1 percenta. V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 OĽaNO zaznamenalo 11,1 percenta hlasov.

Úpadok Smeru-SD pokračuje. Kým v roku 2012 strana získala obrovských 44,41 percenta hlasov, v posledných parlamentných voľbách to bolo iba 28,21 percenta. Posledný utajený prieskum strane dával iba 15,6 percenta a ukazuje sa, že výsledok volieb v roku 2020 bude pre stranu ešte horší.

Strany, ktoré na rozdiel od exit pollu môžu ešte narásť, sú ĽSNS a koalícia PS/Spolu. Počas posledných volieb sa stalo, že exit poll podcenil preferencie kotlebovcov o vyše jedného percenta. Dôvodom je, že ľudia nechcú verejne priznávať svoje preferencie k tejto strane.

Tiež môžu narásť aj preferencie koalície PS/Spolu, ktorá pravdepodobne oslovila najviac zahraničných voličov a prebrala tak ich hlasy strane Sloboda a solidarita z minulých volieb. Práve SaS v roku 2016 profitovala najviac z hlasov zahraničných Slovákov.

Zdá sa však, že pozícia SaS v parlamente je istá. S odhadovanými preferenciami na úrovni 8,3 percenta Sulíkovci pravdepodobne neopustia parlament. To sa však nedá povedať o SNS, ktorá brány parlamentu pravdepodobne neprekročí. 

Podobne sú na tom maďarské strany, keď mimo parlamentu ostane MKO-MKS, ale aj Most-Híd. KDH bude opäť tvrdo bojovať o hranicu päť percent. 

Silné sklamanie môžu cítiť a v strane Za ľudí, ktorá ešte v novembri mala preferencie na úrovni 12,5 percenta. Agresívna diskreditačná kampaň Smeru a pokračujúce kauzy bývalého prezidenta poslali Za ľudí hlboko pod desať percent. Podobne ja na tom ale aj koalícia PS/Spolu, ktorá ešte v máji vezúc sa na úspechu voľby prezidenta dosahovala preferencie 18 percent.

Do parlamentu by sa mohlo dostať osem strán, z toho šesť označovaných za demokratickú opozíciu. Rozdelenie mandátov, ako ukazuje exit poll, by demokratickej opozícii priniesol ústavnú väčšinu až 119 hlasov. 

Predbežný výsledok volieb prináša nádej, že Slovensko sa opäť stane štandardným právnym štátom.

Predvolebná kampaň však skončila a politická realita sa vo svojej komplexnosti objaví už v nedeľu pri prvých rozhovoroch o budúcej vláde. Poskladať stabilnú vládu, vytvoriť jednotný programové vyhlásenie a úspešne ho realizovať, bude ale veľkou výzvou pre celú novú politickú garnitúru.