Dynamika rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca sa v poslednom štvrťroku 2014 oproti tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka zrýchlila o 2,1 p.b. na 3,5 percenta. V štvrtom kvartáli vlaňajška tak bola priemerná mzda na úrovni 918 eur. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sezónne očistená nominálna mzda vzrástla o 0,7 percenta.
Ako konštatuje ŠÚ SR, v dôsledku stability spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy reálna mzda sa medziročne zvýšila o 3,5 percenta.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu evidujú v odvetviach informačné a komunikačné činnosti, kde dosiahla 1 764 eur, vo finančných a poisťovacích činnostiach bola 1 603 eur a v dodávke elektriny, plynu a pary 1 585 eur. V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, a to 563 eur, v ostatných činnostiach 627 eur a v stavebníctve 638 eur.
Najvyššia priemerná mzda opäť v Bratislave
Oproti poslednému štvrťroku 2013 sa priemerná nominálna mzda zvýšila vo väčšine odvetví. Najrýchlejšie rástla v priemyselnej výrobe, o 6,2 percenta, a vo vzdelávaní o 6 percent.
Naopak, klesla v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3,1 percenta, v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 0,8 percenta, v dodávke vody o 0,5 percenta. Nižšia bola aj v informačných a komunikačných činnostiach o 0,3 percenta a v umení, zábave a rekreácii o 0,1 percenta.
Pri zohľadnení právnej formy subjektov vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,2 percenta na 1 072 eur, v rozpočtových organizáciách o 4 % na 956 eur a v príspevkových organizáciách o 3,1 percenta na 881 eur.
Opačný trend zaznamenali štatistici v malých podnikoch do 19 zamestnancov, kde mzda klesla o 2,2 percenta na 718 eur.
Vyššiu priemernú nominálnu mzdu, ako bol priemer za celé hospodárstvo, dosiahli zamestnanci iba v Bratislavskom kraji, a to 1 158 eur.
V ostatných krajoch sa pohybovala v rozmedzí od 744 eur v Prešovskom kraji do 855 eur v Trenčianskom kraji. V porovnaní so štvrtým kvartálom 2013 vzrástla priemerná mzda vo všetkých krajoch, pričom najvyšší prírastok mal Nitriansky kraj, a to 4,7 percenta.
Zvýšila sa aj zamestnanosť
Zamestnanosť na Slovensku sa v minulom roku medziročne zvýšila o 1,4 percenta na viac ako 2,36 milióna pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) na základe výberového zisťovania pracovných síl.
V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka sa počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu roka 2013 zvýšil o 63,8 tisíc, čo predstavuje 2,7-percentný nárast na vyše 2,39 mil. osôb.
Sezónne očistená celková zamestnanosť v štvrtom kvartáli vlaňajška oproti tretiemu štvrťroku minulého roka vzrástla o jedno percento, resp. o 24 tisíc osôb na 2,393 milióna osôb.
Zvýšenie celkovej zamestnanosti podľa údajov ŠÚ SR ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov, a to o 69,1 tisíc na takmer 2,03 milióna.
Počet podnikateľov klesol o 6,3 tisíc na 360,1 tisíc, v tom podnikateľov bez zamestnancov o 6 tisíc na 285,1 tis. a podnikateľov so zamestnancami o 0,3 tis. (o 0,4 percenta) na 75 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 18 percent na 87,3 tis. osôb.
Rozhodujúci vplyv na rast zamestnanosti malo odvetvie priemyslu, v ktorom sa počet pracujúcich zvýšil o 51,1 tisíc, z toho v priemyselnej výrobe o 43,8 tisíc.
Vzrástol aj počet pracujúcich v sektore služieb, o 21,1 tisíc na 1,45 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví trhových služieb najviac vzrástol v umení, zábave a rekreácii o 12,9 tisíc, v doprave a skladovaní o 6,9 tisíc osôb. Zamestnanosť bola vyššia aj v pôdohospodárstve o 2,1 tisíc osôb. V stavebníctve zamestnanosť klesla o 10,4 tisíc osôb.
V zahraničí pracuje stále viac Slovákov
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2013 vzrástla o 1,6 percentuálneho bodu na 66,6 percenta. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 2,7 bodu na 74,2 percenta a žien o 0,7 bodu na 59 percent.
Podľa vekového zloženia sa celková zamestnanosť zvýšila vo všetkých vekových kategóriách. Najviac vo vekovej skupine 35 až 49 rokov, a to o 18,7 tisíc osôb. Súčasne v tejto vekovej kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia, a to u mužov o 13,8 tisíc. Počet pracujúcich sa znížil len v prípade žien vo vekových kategóriách 25 až 34 rokov o 9,7 tisíc a 50 až 54 rokov, o 3,3 tisíc osôb.
Počet pracujúcich osôb aj miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 až 64 ročných sa medziročne zvýšili vo všetkých krajoch. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Košickom (o 4,3 percenta) a Banskobystrickom kraji (o 4 percentá). Zároveň v týchto krajoch bol aj najvýraznejší rast jej miery, a to v Banskobystrickom (o 2,7 percentuálneho bodu) a Košickom (o 2,3 percentuálneho bodu).
Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka po troch štvrťrokoch medziročného poklesu vo štvrtom štvrťroku 2014 znova vzrástol. V porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2013 sa zvýšil o 2 tisíc (o 1,5 percenta) na 136,2 tisíc osôb.
Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (36,9 tisíc osôb) a v priemyselných činnostiach (33,1 tisíc ľudí). Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Českej republike (39,4 tisíc) a v Rakúsku (38,1 tisíc). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (36,5 tisíc).
Počet voľných pracovných miest sa zvýšil tiež
Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v minulom roku v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o 998 (o 6,6 percenta) na 16 046 miest. V samotnom štvrtom štvrťroku vlaňajška bolo na Slovensku k dispozícii v priemere 15 564 voľných pracovných miest. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2013 ich počet vzrástol o 9,6 percenta (absolútne o 1 358 miest).
Najviac ponúkaných miest pribudlo v priemyselnej výrobe (o 889). Výraznejší rast bol aj vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 357), v ubytovacích a stravovacích službách (o 287) a vo verejnej správe a obrane či v povinnom sociálnom zabezpečení (o 279 miest).
Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo sedem odvetví. Znížila sa ponuka miest najmä v administratívnych službách (o 378), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 228) a v stavebníctve (o 199 miest).
