Slovensko sa za posledné roky prepadlo na posledné miesto v rámci Vyšehradskej štvorky v prípade HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. „Zlé čísla neuvádza len Eurostat, ale aj Svetová banka, OECD či Medzinárodný menový fond,“ píše Index Sme, ktorý poukazuje, že v štatistike sa môžu vyskytnúť chyby.
Inštitút sociálnej politiky však na výpočet parity kúpnej sily vyvinul štatistický softvér a použil zverejnené štatistiky Eurostatu, pričom do nových výpočtov dal realistickejšie ceny nájomného. Výsledok ukázal, „že po úprave dát by Slovensko z dobiehania európskeho priemeru na úrovni 79 percent v roku 2015 nepadlo do roku 2022 na úroveň 68 percent, ako tvrdí Eurostat, ale len na 71 percent,“ popisuje Index.
Slovensko by sa však aj pri týchto výsledkoch umiestnilo za Rumunskom, za sebou by však nechalo Grécko a Bulharsko. Analytik inštitútu Marek Hlaváč dopĺňa, že za ten čas nás vlastne dobehli alebo predbehli Maďarsko s Poľskom. Zároveň dodáva, že ukazovateľ HDP v parite kúpnej sily nemusí byť presný, keďže vstupné dáta nemusia byť vždy kvalitné. „Netreba preto prikladať veľkú váhu malým rozdielom v cenových úrovniach alebo v úrovniach dobiehania priemeru EÚ27,“ vraví Hlaváč.
Analytik však doplnil štúdiu a porovnal výšky čistých príjmov v prepočte na paritu kúpnej sily Slovákov a ostatných krajín Európskej únie. V roku 2022 mali Slováci „najnižšie čisté príjmy domácností v Európskej únii - dokonca nižšie než zvyčajne posledné Bulharsko,” píše ekonomický portál. Naopak odhady inštitútu hovoria, že Slováci neboli na poslednom mieste v čistých zárobkoch domácností, ale na treťom najnižšom mieste. Posledné dve obsadili Chorvátsko a Bulharsko. Čistý príjem domácností v Česku a Poľsku bol v roku 2022 dokonca až o tretinu vyšší než na Slovensku, uzatvára portál.
Ďalšie dôležité správy
