Slovensko spomalilo rast, eurozóna na nule

Aktualizované 6.6. o 13:27

Slovenská ekonomika v prvom tohtoročnom štvrťroku spomalila tempo medziročného rastu na tri percentá z 3,4 percenta v poslednom kvartáli vlaňajška. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad, ktorý tak znížil odhad z mája, podľa ktorého hrubý domáci produkt (HDP) krajiny v prvých troch mesiacoch tohto roka pridal o 3,2 percenta.

„Nižší prírastok HDP bol dôsledkom predovšetkým výrazného spomalenia rastu zahraničného dopytu,“ uviedli štatistici. Vývoz tovarov a služieb z exportne orientovanej ekonomiky spomalil v prvom štvrťroku medziročný rast na 2,6 percenta zo 7,5 percenta v posledných troch mesiacoch vlaňajška. Napriek tomuto vývoju zostal čistý export hlavným ťahúňom slovenského hospodárstva.

Oproti predchádzajúcemu štvrťroku stúpol HDP krajiny v tohtoročných prvých troch mesiacoch po očistení o sezónne vplyvy o 0,7 percenta, pričom prvý odhad z mája predstavoval 0,8 percenta.

V eurozóne pokračuje stagnácia - v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali krajiny platiace eurom nulový "prírastok". Rovnaké číslo vykázala aj celá európska dvadsaťsedmička. Takmer polovica jej členov utrpela medzištvrťročný pokles alebo nulovú zmenu - nielen Taliansko, Španielsko alebo Portugalsko, ale aj napríklad Británia a Holandsko. Najhoršie čísla sa ukázali v Maďarsku a Česku, ešte však neboli k dispozícii údaje za Grécko.

Druhé najrýchlejšie medziročné tempo

Spomedzi krajín eurozóny, ktoré zverejnili údaje o vývoji HDP, zaznamenalo Slovensko v prvom štvrťroku podľa Eurostatu druhé najvyššie tempo medziročného rastu ekonomiky po Estónsku. HDP v celej eurozóne medziročne klesol o 0,1 percenta, naopak ekonomika Európskej únie vzrástla o 0,1 percenta.

Domáci dopyt medziročne klesol o 0,7 percenta, a to pre zníženie investícií a spotreby domácností. Spotreba štátu naopak mierne stúpla. „Spotrebu nemalo čo ťahať, pretože reálne mzdy klesli o 0,6 percenta. Nominálne mzdy totiž nestíhali rásť tak rýchlo ako inflácia a pridali len 3,2 percenta na 770 eur,“ komentoval zverejnené dáta analytik ČSOB Marek Gábriš.

Riziká na obzore

Spolu so spomalením ekonomického rastu stúpla v porovnaní s posledným štvrťrokom miera nezamestnanosti, a to o 0,1 percentného bodu na 14,1 percenta. Dostala sa tak na najvyššiu úroveň od tretieho kvartálu 2010.

Slovensko tento rok podľa ministerstva financií, národnej banky i Európskej komisie čaká spomalenie tempa rastu HDP, ktorý vlani stúpol o 3,3 percenta. Napriek tomu by však hospodárstvo krajiny malo dosiahnuť lepšie výsledky než eurozóna. Komisia v májovej prognóze odhadla, že hospodárstvo eurozóny tento rok čaká prepad o 0,3 percenta. Ekonomika celej Európskej únie, ktorá je hlavným exportným trhom Slovenska, by mala stagnovať.

Analytici upozornili na riziká vo vývoji hospodárstva. „Vnímame značné riziká z eurozóny v súvislosti so situáciou v Grécku, ktorá by mohla mať dopad na finančný trh a následne európsku ekonomiku,“ upozornil analytik bankového domu Slovenská sporiteľňa Michal Mušák. Dodal, že nepriaznivé predstihové indikátory naznačujú pokles európskej ekonomiky v druhom tohtoročnom štvrťroku.

Varovný signál dnes vyslalo aj Nemecko, kde sa v apríli priemyselná výroba scvrkla o 2,2 percenta, čo podliezlo ešte aj najpesimistickejší odhad analytikov pre agentúru Reuters. Nemecké ministerstvo hospodárstva upozornilo, že údaje poznačil aj štátny sviatok, ktorý pripadol na 30. apríla. Kombináciu s voľným 1. májom mnoho Nemcov využilo a vzalo si ešte voľno, napísal úrad.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch