Spolu s dobiehaním ekonomickej úrovne sa Slovensku od rozdelenia s Českou republikou podarilo postupne predbehnúť susednú krajinu v tvorení dlhu. Zadlženosť SR bola pritom ešte v roku 2008, pred začiatkom finančnej krízy, na rovnakej úrovni ako v Česku, a to na úrovni 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
„Slovensku sa však odvtedy podarilo nazhromaždiť dlhy vo výške 60 percent HDP. Česko má verejný dlh v hodnote 42 percent HDP,“ priblížil v aktuálnej analýze ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Obdobným vývojom ako verejný dlh si podľa neho prešiel aj súkromný dlh domácností. „Kým v roku 2008 boli naše domácnosti najmenej zadlžené v rámci V4, dnes sú s náskokom na prvom mieste. V pomere k hodnote, ktorá sa v danej krajine vyprodukuje, to je 45 percent HDP na Slovensku a 33 percent HDP v Česku,“ vyčíslil analytik. Na každého Slováka tak pripadá dlh 8 320 eur v podobe úverov. V Česku to vychádza 7 504 eur na obyvateľa.
Či je zadlženosť dobrým, alebo zlým javom, závisí podľa Fojtíka od toho, ako efektívne sa požičané peniaze využijú. Môže ísť o efektívnu investíciu, ktorá prinesie v budúcnosti ďalší úžitok, alebo sa financie iba „prejedia“.
„Nižšia zadlženosť dáva priestor požičiavať si v budúcnosti a tak podporiť ekonomický rast, na druhej strane platí, že zadlženosť je znakom funkčného finančného sektora a jedným z prejavov silnej a fungujúcej ekonomiky. Samozrejme, nehovoríme o prípade Grécka a podobných krajín,“ vysvetlil analytik.
Po rozdelení spoločného štátu bol rozdiel medzi výkonnosťou českej a slovenskej ekonomiky takmer 50 percent. Za 30 rokov samostatných republík sa však tento rozdiel podarilo výrazne zmierniť. „Za naším západným susedom zaostávame už iba o 10 percent, čo sa odzrkadľuje vo viacerých ukazovateľoch ovplyvňujúcich kvalitu života, najmä miere nezamestnanosti,“ podčiarkol Fojtík.
Ďalšie dôležité správy
