Slovensko tak zavŕšilo štvorročný proces, počas ktorého muselo skrotiť deficit rozpočtu verejnej správy z takmer ôsmich percent hrubého domáceho produktu a stlačiť ho pod referenčnú hodnotu tri percentá výkonu ekonomiky.

Rozhodnutie Európskej komisie privítal aj minister financií Peter Kažimír. „Slovensko si jednoznačne zaslúžilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali. Aj v tomto, aj v budúcom roku bude deficit rozpočtu nižší ako tri percentá hrubého domáceho produktu,“ vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii.

Zároveň potvrdil, že opätovné zaradenie Slovenska do procedúry po jesennej notifikácii v prípade, že by nová metodika ESA2010 zdvihla deficit späť nad tri percentá, nehrozí. Komisia totiž pre hodnotenie vlaňajšieho hospodárenia berie za záväznú jarnú notifikáciu a taktiež posledné prognózy, ktoré hovoria, že Slovensko vlani ani v ďalších rokoch deficit nad tri percentá výkonu ekonomiky mať nebude. Najbližšie tak bude Brusel naše verejné financie hodnotiť až na jar budúceho roku za rok 2014.

Minister financií pritom nepochybuje, že schodok verejných financií sa pod referenčnou hodnotou udrží aj v tomto roku. „Som presvedčený, že výsledok za rok 2014 bude takisto pod tromi percentami. Všetky čísla a dáta o vývoji hospodárstva za prvý štvrťrok hovoria o tom, že sme v lepších časoch,“ vyhlásil.

Lepší vývoj hospodárstva by sa totiž podľa P. Kažimíra mal odzrkadliť aj na vývoji príjmov. „Očakávam lepšie príjmy, ako sme s nimi rátali v štátnom rozpočte, resp. v poslednej februárovej prognóze,“ dodal.

Opozičná SDKÚ-DS v reakcii tvrdí, že konsolidácia ide len na úkor ľudí a je neudržateľná. „Vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu je očakávaný krok, ktorý ale nemôže prekryť žalostnú neschopnosť vlády jednej strany šetriť na sebe a realizovať potrebné zmeny,“ informovala strana vo vyhlásení.

„Cena, za ktorú vystupujeme z procedúry nadmerného deficitu je vysoká a skladajú sa na ňu všetci občania. Je kritické, že pokračuje neúmerne zadlžovanie - napriek vládnym prognózam a ubezpečovaniam dosiahol verejný dlh úroveň 55,4 percenta a toto prelomenie už tretej hranice dlhovej brzdy znamená, že od budúceho roku sa nebudú môcť zvyšovať nielen vládne výdavky, ale ani výdavky na komunálnej úrovni. Na zlé hospodárenie vlády tak doplácajú občania už aj na komunálnej úrovni.“ konštatoval predseda strany Pavol Frešo.

Hrozili nám sankcie

Slovensko bolo zaradené do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009 po tom, čo sme do Bruselu avizovali schodok verejných financií na úrovni vyše šesť percent hrubého domáceho produktu. Ten bol však dodatočne ešte navýšený až k ôsmim percentám výkonu ekonomiky.

Ako lehota na zníženie deficitu pod tri percentá bol stanovený rok 2013. Slovenský deficit však ešte v roku 2010 dosiahol podľa posledných údajov Eurostatu vyše 7,5 percenta, následne začal klesať na 4,8 percenta v roku 2011 a 4,5 percenta v roku 2012. Vlani sa napokon podľa poslednej jarnej notifikácie Eurostatu podarilo schodok stlačiť na 2,8 percenta HDP a v ďalších rokoch by sa mal naďalej držať pod referenčnými 3 percentami.

Okrem Slovenska mali vlani konečný termín na skresanie nadmerného schodku aj ďalšie štyri krajiny a to Česká republika, Dánsko, Rakúsko a Belgicko. Všetkým štyrom sa podarilo z procedúry vystúpiť spoločne s nami. V procedúre naďalej zostávajú ďalšie krajiny, ako Slovinsko či Španielsko.

Ak by Slovensko nesplnilo cieľ zníženia deficitu a Brusel by lehotu neposunul, hrozili by nám aj sankcie. Tie sú stanovené ako neúročený vklad do Európskej únie vo výške 0,2 % HDP a zároveň desatina rozdielu medzi skutočným schodkom a referenčnou hodnotou 3 percentá HDP.

Túto pomernú časť sankcie by pritom mohla rada krajine ukladať aj ďalšie roky. Pri ďalšom nedodržaní stanovených rámcov by potom mohla Európska rada rozhodnúť o premenení uvedených vkladov na skutočnú pokutu. V prípade korekcie nadmerného deficitu by naopak podľa stanovených pravidiel sankcie zrušila.

Ako doplnil minister financií, zotrvanie v tomto režime by okrem toho mohlo znamenať aj zvýšenie nákladov na správu štátneho dlhu. „Viete veľmi dobre, že Slovensko sa teší v posledných mesiacoch rekordne nízkym úrokom na financovanie vlastného dlhu. Ak by sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola samozrejme ohrozená,“ dodal.