Slovensko v ekonomickej výkonnosti v najbližších rokoch prekoná svojich najväčších západných obchodných partnerov, s výnimkou Maďarska a Poľska. V komentári k aktuálnej jarnej prognóze Európskej komisie na to upozornil analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richard Kubas.
Tempo rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku sa v tomto roku podľa EK zrýchli na 2,2 percenta z vlaňajších 1,6 percenta. „Oživeniu by malo napomôcť zotavenie spotreby, ale aj príspevok zahraničného obchodu. Expanzia bude kulminovať v budúcom roku na úrovni 2,9 percenta, podporená čerpaním fondov EÚ a najmä prostriedkov z plánu obnovy," priblížil analytik.
Pomalšie ako Slovensko bude podľa prognóz Komisie tento aj budúci rok rásť Nemecko, Česká republika, ale aj eurozóna ako celok . Naopak, rýchlejšie stúpne maďarská a poľská ekonomika. EK tiež predpokladá, že inflácia na Slovensku v tomto roku klesne na 3,1 percenta z minuloročných 11 percent, pred miernym nárastom v budúcom roku na 3,6 percenta. Toto zrýchlenie má spôsobiť ukončenie dotácií cien energií pre domácnosti.
Komisia očakáva návrat ekonomiky eurozóny do zabehnutých koľají, podčiarkol analytik. Najnovšia prognóza počíta na tento rok s rastom menového bloku o 0,8 percenta a infláciou na úrovni 2,5 percenta. V budúcom roku by mal rast zrýchliť k 1,4 percenta a inflácia ďalej klesnúť na úroveň 2,1 percenta, teda bližšie k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky. To všetko pri zachovaní stabilnej miery nezamestnanosti a pokračujúcom zvyšovaní reálnych miezd.
„Ekonomika by mala byť podporená znižovaním úrokových sadzieb a postupným uvoľnením úverových podmienok. Cestu k tomu otvára aj rýchlejší pokles inflácie. Prognóza teda naznačuje, že po rokoch ekonomickej nestability spôsobenej viacerými externými šokmi sa vývoj ekonomiky vracia k stabilnejšej trajektórií blízko dlhodobých trendov," zdôraznil Kubas. Pripomenul, že dynamika na úrovni 1,4 percenta korešponduje s priemerným tempom rastu eurozóny medzi rokmi 2010 a 2019.