Azda v každej centrálnej banke tradične existujú dva prúdy, respektíve dve názorové skupiny. Jednou sú takzvaní jastrabi, ktorí sú skôr zástancami vyšších sadzieb a prísnejšej menovej politiky. Druhou skupinou sú holubice, a teda centrálni bankári naklonení nižším sadzbám, voľnej menovej politike či monetárnym stimulom.

Výnimkou nie je ani ECB. Vyhlásenia nemeckého zástupcu v ECB Jensa Weidmanna, ktorý je typickým predstaviteľom jastrabov, boli teda mierne prekvapivé a naznačujú, že kvantitatívne uvoľňovanie je skutočne v hre.

Euro sa ešte v stredu vydalo na cestu oslabovania, z ktorej nezišlo ani vo štvrtok. V stredu ráno sa spoločná mena eurozóny obchodovala na dohľad úrovne 1,3800 EURUSD, no v priebehu dňa oslabila až na úroveň 1,3730 EURUSD. Naposledy sa euro voči doláru obchodovalo na tejto úrovni pred zasadnutím ECB na začiatku marca.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla vo februári 2014 len 0,7 percent. Na podobnej úrovni zrejme zotrval medziročný rast cien v menovom bloku aj počas marca, čo v pondelok ozrejmí Eurostat. Aktuálna miera inflácie v eurozóne je tak v súčasnosti takmer trikrát nižšia, než je cieľ ECB stanovený na úrovni tesne pod dvoma percentami.

Hoci ECB zatiaľ hrozbu deflácie veľmi nepripúšťa, nevidí ani včasný návrat inflácie k cieľu. Podľa najnovších prognóz očakáva ECB infláciu pod svojím cieľom až do konca roka 2016.

Prípadné spustenie kvantitatívneho uvoľňovania v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok ďalšie oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“.

Pozornosť sa vo štvrtok venovala aj ďalšej centrálnej banke, a to českej ČNB. Tá v súlade so všeobecným očakávaním potvrdila svoju základnú úrokovú sadzbu na úrovni 0,05 percenta. Centrálni bankári zároveň ponechali v platnosti kurzový cieľ pre intervencie proti korune na úrovni 27 korún za euro.

Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v stredu informovala, že ešte tento týždeň ponúkne investorom na predaj štátne dlhopisy denominované v nórskych korunách. Dlhopisy so splatnosťou o 10 rokov a s kupónom 4,0 percentá predala ARDAL v objeme 1,15 miliárd nórskych korún (približne 140 miliónov eur).

Dlhopisy splatné o 12 rokov a s kupónom 4,2 percenta ponúkla ARDAL v objeme 2,25 miliárd nórskych korún (približne 270 miliónov eur). Agentúra Bloomberg následne zhodnotila, že Slovensko predalo dlhopisy v nórskych korunách ako prvá rozvíjajúca sa krajina (emerging market).

Už uplynulé roky potvrdili, že slovenský štátny dlh je atraktívny aj pre zahraničie. Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci februára 2014 zahraniční investori až 52,4 percent a v porovnaní s koncom roka 2009 tak tento podiel vzrástol päťnásobne. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí.

Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni až okolo 60 percent. Dôvodom vydávania dlhopisov na medzinárodných trhoch a v cudzích menách sú predovšetkým snahy o diverzifikáciu portfólia investorov z typového, menového i regionálneho hľadiska.

Ukrajina a Medzinárodný menový fond vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o pôžičke v predpokladanom objeme 14 až 18 miliárd eur. Detaily ešte budú prerokované, avšak v každom prípade sa bude jednať už o tretiu pomoc Ukrajine z MMF od roku 2008.

MMF chystá balík peňazí aj pre Grécko, a to po prvýkrát od minulého leta. Z MMF by Grécko malo dostať 3,6 miliárd eur. Okrem toho krajine zrejme už na budúci týždeň odklepnú ministri financií krajín eurozóny (združení pod hlavičkou Eurogroup) aj ďalšiu tranžu pomoci v objeme 8,3 miliárd eur.

Grécko by tak nemalo mať problém s májovou splátkou dlhu v objeme 12,5 miliárd eur, čo je poriadna porcia. Krajina pritom plánuje získať prostriedky aj emisiou dlhopisov.

Z USA v stredu prišli pozitívne dáta v podobe tretej revízie rastu HDP v poslednej štvrtine minulého roka. V porovnaní s druhým odhadom zvýšili štatistici rast HDP o 0,2 p. b. na 2,6 percenta. Na pozitívny vývoj poukázali aj dáta z amerického trhu práce v podobe nižšieho počtu nových týždenných žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Akciové trhy ukončili štvrtkové obchodovanie zmiešane, keď si pripísali len mierne zisky, respektíve straty. Komu sa tento týždeň nedarí, je zlato. V stredu sa cena žltého drahého kovu prepadla pod hladinu 1 300 USD za uncu, a to po prvýkrát od Valentína. Ešte pred desiatimi dňami pritom zlato siahalo na métu 1,4-tisíc dolárov za uncu.

Autorka je analytička Poštovej banky