Sedem európskych krajín vrátane Slovenska podpísalo v utorok na španielskom ostrove Tenerife zakladaciu listinu nového právneho subjektu - Nadácie Európskeho slnečného ďalekohľadu (EST). Jej účelom bude pripraviť pôdu pre vznik slnečného teleskopu, ktorý sa po vybudovaní stane najväčším optickým zariadením na výskum Slnka v Európe. Informovala o tomj hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.
Na vzniku nadácie sa okrem Slovenska zastúpeného Astronomickým ústavom SAV podieľajú aj Česko, Nemecko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko i Spojeného kráľovstvo. Dovedna je do projektu zapojených deväť výskumných inštitúcií.
„Prvá fáza projektu EST, v rámci ktorej vznikol predbežný konštrukčný návrh ďalekohľadu, bola financovaná z programu Európskej komisie Horizont 2020 a bola nedávno dokončená. Založenie Nadácie EST preto predstavuje zásadný míľnik v ďalšom napredovaní projektu smerom k samotnej výstavbe,“ vysvetlil riaditeľ AsÚ SAV Peter Gömöry. Táto inštitúcia je do projektu EST zapojená od jeho úplného začiatku v roku 2008.
Bezkonkurenčný nástroj
Jedným z hlavných cieľov novej nadácie je vytvorenie Európskeho konzorcia pre výskumnú infraštruktúru (ERIC), ktoré bude spájať národné ministerstvá partnerských krajín. Takto vznikne nová právna entita - Európsky slnečný ďalekohľad ERIC - zodpovedná za dohľad nad výstavbou a prevádzkou zamýšľanej výskumnej infraštruktúry.
Európsky slnečný ďalekohľad so svojím primárnym zrkadlom s priemerom 4.2 metra, najmodernejšou technológiou a špecializovaným prístrojovým vybavením poskytne astronómom bezkonkurenčný nástroj na pozorovanie Slnka.
Konštrukcia tohto prístroja je naplánovaná v observatóriu Roque de los Muchachos, ktoré sa nachádza na španielskom ostrove La Palma a je celosvetovo známe ako špičkové miesto pre astronomické pozorovania.
Simultánne pozorovania
Ďalekohľad bude schopný zaznamenať signály, ktoré sú pre súčasné ďalekohľady skryté v šume, a odhaliť tak existenciu neznámych, malých magnetických štruktúr. Vedcom tak poskytne cenné poznatky o mechanizmoch, ktoré sú základom vysoko energetických javov, akými sú slnečné erupcie či výrony koronálnej hmoty. Tieto javy určujú takzvané vesmírne počasie, ktoré má silný vplyv na dnešnú technologickú spoločnosť.
Konfigurácia optických elementov a prístrojové vybavenie EST boli navrhnuté tak, aby umožnili pozorovanie interakcií medzi rôznymi atmosférickými vrstvami Slnka. Za týmto účelom bude vyvinutý aj komplexný súbor nástrojov, ktoré umožnia simultánne pozorovania na viacerých vlnových dĺžkach elektromagnetického spektra.
Táto jedinečná schopnosť poskytne ďalekohľadu EST vyššiu efektivitu v porovnaní s už existujúcimi alebo budúcimi ďalekohľadmi, či už pozemnými alebo vesmírnymi.