Slovensko sa tiež nevyhne silnému starnutiu obyvateľstva, teda zvyšovaniu priemernej doby dožitia spolu s rastom podielu starších na celkovej populácii. Rozsah budúceho problému ukazuje indikátor zaťaženia z dielne OSN.
V minulosti veľa detí, v budúcnosti veľa dôchodcov Zdroj: World Population Prospects 2017, OSN
Graf vyššie ukazuje indikátor „zaťaženosti“ populácie ľuďmi v neproduktívnom veku. Teda pomer medzi populáciou v produktívnom a neproduktívnom veku (po dovŕšení 65 rokov a pred dovŕšením 20 roku života). Prognózy OSN až do roku 2100 predpovedajú rapídne zhoršovanie tohto pomeru.
Až natoľko, že sa táto bilancia do roku 2060 preklopí mierne v prospech neproduktívnych (index väčší ako 100). Na jedného obyvateľa v produktívnom veku tak bude pripadať o niečo viac ako jedna osoba v neproduktívnom veku.
Aj preto, že pôrodnosť sa má až do konca tohto storočia udržať na nízkych úrovniach do 1,8 dieťaťa na jednu ženu. Na udržanie populácie prirodzenou obnovou pritom treba mieru pôrodnosti okolo 2,07 dieťaťa na ženu.
Stredná dĺžka života pri narodení by mala pokračovať v rastovom trende a do roku 2100 narásť na 85,6 roka pre mužov a na 89,2 roka pre ženy. Má tak byť o 9-12 rokov vyššia ako v súčasnosti. Spolu s ňou sa podľa súčasnej legislatívy zvyšuje aj dôchodkový vek.
Starnutie obyvateľstva bude pre verejné financie, ale aj pre ekonomiku znamenať vážne výzvy. Narastú výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť, naopak, daňové a odvodové príjmy od pracujúceho obyvateľstva relatívne poklesnú.
Indikátor dlhodobej neudržateľnosti (na 50 rokov dopredu) za vlaňajšok aj preto dosiahol hodnotu 1,1 percenta HDP. O toľko by sa malo ešte dlhodobo zlepšiť saldo verejných financií, aby verejné zadlženie neprekročilo hornú hranicu ústavnej dlhovej brzdy (v budúcnosti 50 percent HDP). Aby sa tomu verejné financie vyhli, mali by čoskoro dosahovať rozpočtové prebytky.
