Na Slovensku za devätnásť rokov nepribudla ani jedna veterná elektráreň. V roku 2022 pritom mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 100 megawattov. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019.
„Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozornil člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Ján Lacko.
Slovensko sa nachádza na chvoste EÚ
Slovensku patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým výkonom 3 megawatty, nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac ako 1 100 megawattov nových veterných elektrární,“ dodal Lacko.
SAPI je presvedčená, že Slovensko má veľký potenciál pre využívanie energie z vetra, čo podľa asociácie potvrdzuje aj nedávna štúdia, ktorú realizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až 20 percent územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území. To neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej turbíne šesťkrát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre 4-tisíc domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“ doplnil Lacko.
Je potrebná úprava zákonov
Na Slovensku si však podľa Lacka kladieme komplikovanou legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony totiž podľa neho nezohľadňujú nielen energetické potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú elektráreň,“ upozornil Lacko.
SAPI preto vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania. Zákon totiž podľa Lacka napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ konštatoval Lacko.
Vysoká závislosť na ruskom plyne
Vytvorenie reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa Lacka v čase aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 percent spotreby plynu u nás. „Jedinou správnou odpoveďou je rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zo zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni ďalších 20 rokov,“ uzatvoril Lacko.
Ďalšie dôležité správy
