Kokteil trvalých rozpočtových deficitov, úrokov z rastúceho dlhu a nákladov starnutia populácie predlžuje obdobie nevyhnutnej konsolidácie. Zároveň podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) znižuje šancu, že sa podarí udržať dôveru finančných trhov požičiavať budúcim vládam na zabezpečenie riadneho fungovania štátu. Ako ďalej uviedla analytička rady Zuzana Múčka, dosiahnuť nízke riziko udržateľnosti verejných financií by znamenalo konsolidovať tri volebné obdobia na úrovni požadovanej výdavkovými limitmi, teda 0,5 percenta HDP ročne.

Budú potrebné razantné štrukturálne reformy

V prípade konsolidácie presahujúcej úroveň požiadaviek výdavkových limitov, teda 0,75 percenta HDP ročne, je možné podľa nej dosiahnuť porovnateľný výsledok v takmer polovičnom čase. „Takéto ozdravenie verejných financií by krajine prinieslo nielen verejný dlh a deficit dlhodobo spĺňajúce maastrichtské kritériá, trvalo nižšie rizikové prirážky a úrokové náklady, ale aj vyšší ekonomický rast a vybudovanie fiškálneho vankúša potrebného na absorpciu nákladov súvisiacich so starnutím populácie, klimatických zmien či neočakávaných ekonomických šokov,“ myslí si analytička rozpočtovej rady.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky rástla slovenská ekonomika vo väčšine rokov rýchlejšie než úročenie verejného dlhu. Aj preto vlády vedeli držať verejný dlh pod kontrolou i pri každoročných rozpočtových deficitoch. „Inými slovami, zvykli sme si na to, že z dlhov sa dá vyrásť aj bez výraznejšej konsolidácie,“ hovorí Zuzana Múčka. S takýmito rastami ekonomiky však v budúcnosti už automaticky nemožno podľa nej počítať bez razantných štrukturálnych reforiem, ktoré nie sú zatiaľ plánované.

Vysoký dlh spomalí tempo ekonomického rastu

„Aj v dôsledku starnutia populácie budeme už o dekádu za úspech považovať rast na úrovni 1,6 percenta, čo je menej než očakávané úročenie verejného dlhu,“ hovorí analytička. Z dlhov teda automaticky podľa jej slov Slovensko nevyrastie a musí konsolidovať verejné financie, inak mu trhy rýchlo prestanú veriť, úroky stúpnu ešte viac a odmietnu Slovensko ďalej financovať. „Vysoký dlh bude zároveň prostredníctvom rastúcich rizikových prirážok ešte viac znižovať už beztak nízke tempo ekonomického rastu, a teda aj príjmy štátu. Bez dostatočného ozdravenia verejných financií tak problémy s financovaním verejného dlhu môžu nastať už o menej ako dve volebné obdobia,“ pokračuje analytička.

Konsolidácia na úrovni požadovanej výdavkovými limitmi dostane podľa nej verejné financie do pásma nízkeho rizika počas troch volebných období, kým razantnejšia konsolidácia na úrovni presahujúcej požiadavky výdavkových limitov to vie zabezpečiť za približne polovičný čas. „Odmenou pre krajinu bude nielen verejný dlh a deficit dlhodobo spĺňajúce Maastrichtské kritériá, trvalo nižšie rizikové prirážky a úrokové náklady, ale aj ovocie v podobe vyššieho ekonomického rastu a vybudovania fiškálneho vankúša potrebného na absorpciu nákladov súvisiacich so starnutím populácie, klimatických zmien či neočakávaných ekonomických šokov,“ dodala Zuzana Múčka.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok na 6. schôdzi NR SR v Bratislave 21. decembra 2023. FOTO TASR - Martina Kriková
Neprehliadnite

Rozpočet bez dodatočných zmien prekračuje výdavkové limity, upozorňuje rozpočtová rada