Slovensko čelí značnému investičnému dlhu, aj vo vodárenskej infraštruktúre. Podľa prezidenta Asociácie vodárenských spoločností, Stanislava Hrehu, „investičný dlh v podstate stále narastá a nemáme možnosť, z akých finančných prostriedkov ho znižovať“.
Vodárenské spoločnosti vznikli transformáciou štátnych podnikov v roku 2003. Vtedy sa majetok presunul zo štátu na akciové spoločnosti, pričom akcionármi sa stali mestá a obce. Hreha upozorňuje, že „tento majetok nebol prehodnotený správne“. Štátne podniky nevytvárali odpisy, čím sa nevytvorila rezerva na budúcu obnovu infraštruktúry, čo dnes spôsobuje vážne problémy.
Aktuálny stav infraštruktúry
Napriek tomu, že zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie fungujú, nedostatok finančných prostriedkov núti vodárenské spoločnosti vykonávať len nevyhnutné opravy. „Keď máte vymeniť potrubie na ulici, a viete, že máte do toho investovať dva milióny eur, nemôžete vymeniť celý úsek, hoci by to bolo potrebné. Urobíme len jednu časť, kde je to najproblematickejšie,“ vysvetľuje S. Hreha. Tento prístup však vedie len k dočasnému riešeniu problémov, ktoré sa tým odsúvajú do budúcnosti.
Celkový investičný dlh v oblasti vodovodov a kanalizácií na Slovensku dosahuje podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu približne 10 miliárd eur, pričom 3 až 4 miliardy súvisia s plánom obnovy. S. Hreha zdôrazňuje, že súčasná cena vodného a stočného nie je nastavená tak, aby pokryla potrebné investície, a preto navrhuje dve možnosti: „Štát by mal vložiť do vodárenských spoločností peniaze, ktoré mali byť poskytnuté už v roku 2003, alebo vypočítať potrebné zvýšenie ceny vodného a stočného, aby tieto prostriedky zabezpečili opravy a výmenu infraštruktúry“.
Cena vodného a stočného
Napriek naliehavým potrebám vodárenských spoločností je cena vodného a stočného na Slovensku stále nízka v porovnaní s inými výdavkami domácností. Hreha uvádza, že zvýšenie cien by rodinám neprinieslo vážne finančné problémy: „Pri zvýšení ceny o štyridsať percent by šlo napríklad o nárast z 1,70 eura na 2 eurá, čo nie je suma, ktorá by výrazne ovplyvnila rodinný rozpočet“.
Vodárenské spoločnosti čelia kritike za marketingové aktivity a údajne neefektívne hospodárenie. S. Hreha však objasňuje, že „prostriedky z neregulovaných činností, ako sú napríklad služby žúmp alebo stavby prípojok, slúžia už 21 rokov na podporu regulovaných činností, ako sú mzdy zamestnancov a splácanie úverov“. Marketingové aktivity predstavujú podľa neho len 0,1 percenta z celkových tržieb a ich obmedzenie by nevyriešilo zásadné problémy.
Na zlepšenie situácie je podľa S. Hrehu kľúčová spolupráca medzi ÚRSO a vodárenskými spoločnosťami. „Pripravili sme návrhy k novej vyhláške a veríme, že ich akceptovanie by zlepšilo celé prostredie vodárenstva na Slovensku,“ uvádza. Prezident Asociácie vodárenských spoločností zdôrazňuje, že ak sa problémy s investičným dlhom nebudú riešiť, môže dôjsť k vážnym následkom. „Keď prvý deň netečie voda, ľudia nadávajú na vodárne. Druhý deň už nadávajú na politikov. Tretí deň sa všetci začneme modliť, aby voda tiekla,“ uzatvára S. Hreha s výzvou na väčšiu pozornosť tejto téme.
Rozhovor We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom
