Ruskom ovládaná Medzinárodná investičná banka so sídlom v Budapešti sa pre vojnu na Ukrajine dostala do problémov. Slovensko z banky síce vystúpilo, no 24 miliónov eur už možno nikdy neuvidí. Vedenie banky totiž nemá záujem peniaze vrátiť, uvádzajú v správe reportéri z Investigatívneho centra Jána Kuciaka.
Kompromisný návrh banky
Slovensko z bývalej banky komunistického bloku, dnes známej ako Medzinárodná investičná banka, vystúpilo 29. januára 2023. Banku opustila aj Česká republika a na odchode sú aj Rumunsko a Bulharsko.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka upozornilo na uniknuté dokumenty, ktoré naznačujú, že banka vnímala odchod štvorice európskych štátov ako nepriateľský akt. Z dokumentov takisto vyplýva, že vedenie banky s istotou nevie, či prežije najbližšie mesiace a nebude musieť vyhlásiť bankrot alebo sa presunúť mimo EÚ.
Slovenská vláda tak pristúpila na kompromisný návrh banky, že dlh voči Slovensku začne banka splácať až o päť rokov, pričom sú splátky rozložené na ďalších 15 rokov.
„Budú nám ich vyplácať postupne počas 15 rokov a aj to až po päťročnom odklade. Je veľmi otázne, či tu po piatich rokoch vôbec ešte nejaká banka, ktorá by nám mohla vracať peniaze, bude,“ uviedol pre spravodajský portál RTVS reportér Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Napríklad Poľsko, ktoré z banky vystúpilo pred 23 rokmi, dodnes svoje peniaze nevidelo.
Skončíme ako Poľsko?
Ministerstvo financií sa bráni tým, že v čase, keď sa na protest proti invázii rozhodlo z banky odísť, bolo otázne či Slovensko nejaké peniaze vôbec získa späť. Z toho dôvodu sa vraj rozhodlo pre dohodu vo forme splátkového kalendára.
„Takže sme zvažovali medzi možnosťami, že odpíšeme celý kapitál alebo získame z neho aspoň niečo. Dohodou s bankou vieme z toho kapitálu získať pomerne veľkú časť,“ vysvetlil generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov na ministerstve financií Martin Polónyi.
Podľa T. Madleňáka sa však argumenty ministerstva financií „až zaujímavo podobajú“ argumentom, ktoré možno vidieť v internej komunikácii Medzinárodnej investičnej banky.
Pochybnosti o aktivitách banky však malo vedenie rezortu financií už v minulosti. „Už v roku 2020 som mal vážne pochybnosti o tom či je členstvo Slovenska v tejto banke efektívne a ekonomicky výhodné. Mal som aj druhú pochybnosť a tá spočívala v tom, že som si nebol istý či sú aktivity tejto banky na území stredoeurópskeho regiónu číro ekonomického charakteru,“ vyjadril sa štátny tajomník rezortu financií Ľuboš Jančík.
Investigatívne centrum si preto kladie otázku či sa Slovensko vôbec niekedy dostane k svojim peniazom alebo sa z nich stane nevymožiteľný dlh, tak ako v prípade Poľska. Odpoveďou môžu byť uniknuté dokumenty, ktoré naznačujú, že banka od začiatku nemala záujem Slovensku nič zaplatiť.
Ďalšie dôležité správy
