„Slovensko dosiahlo 50 bodov zo sto možných, o jeden menej ako v rokoch 2015-2016 a rovnako ako v roku 2014. Slovensko tak patrí k tretine krajín sveta, kde sa skóre medziročne zhoršilo,“ konštatuje TIS.

Ak stagnácia Slovenska bude pokračovať ako v posledných troch rokoch, a naopak, Rumunsko, Grécko i Taliansko sa budú doterajším tempom zlepšovať, Slovensko sa podľa TIS do roku 2020 ocitne medzi štyrmi najskorumpovanejšími krajinami EÚ.

V regióne strednej Európy si pritom najviac pohoršilo Maďarsko, spadlo až o deväť miest na celkové 66. miesto. Poľsko skončilo na 36. priečke, Česko o šesť miest nižšie.

„Stagnáciu a rozpačitý prístup Slovenska k boju proti korupcii potvrdzuje konanie štátnych inštitúcií v uplynulom období,“ uvádza TIS. Organizácia pripomína, že v októbri minulého roku boli ako prví vysokopostavení politici v histórii odsúdení na vysoké tresty bývalí ministri výstavby Marián J. a Igor Š. za kauzu nástenkový tender.

„No zatiaľ neprávoplatný rozsudok prišiel až desať rokov po zločine a odsúdený nebol nikto zo zadávateľov, tým pádom nebola preukázaná ani korupcia. Zároveň počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu, a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94 percent dostane len podmienečný trest,“ upozorňuje TIS.

Takmer polovica odsúdených za korupciu sa podľa organizácie týka úplatkov do sto eur. „V spolupráci s mimovládnymi organizáciami bol vylepšený zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. Na druhej strane žiadna osobná ani politická zodpovednosť nebola vyvodená na ministerstve zahraničných vecí, hoci audit Najvyššieho kontrolného úradu potvrdil pochybenia pri zadávaní zákaziek, na ktoré už koncom roka 2016 upozornili bývalí zamestnanci ministerstva. Ministerstvo doteraz odmieta sprístupniť kľúčové dokumenty,“ konštatuje TIS.

Organizácia oceňuje, že na úrade vlády bol zriadený nový protikorupčný odbor, ktorý bol aktívny v podpore protikorupčných školení.

„Za kauzu dotácií bola vyvodená zodpovednosť (politická, nie trestnoprávna) voči exministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. No vláda zároveň podkopáva nezávislosť kontrolných úradov pokračovaním v straníckych nomináciách, ako pri voľbe predsedov Úradu pre verejné obstarávanie alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Na Ústavný súd vláda presadila odborne kontroverzných a politicky spriaznených kandidátov,“ upozorňuje TIS.

Organizácia pripomína, že prezident Andrej Kiska príkladne apeloval na vládu a najmä ministra vnútra Roberta Kaliňáka rozviazať ruky policajtom a vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania, vrátane kauzy Bašternák, v ktorej začiatkom roku 2018 polícia aj navrhla obžalobu.

„Na druhej strane ale nebol prezident schopný dôveryhodne vysvetliť okolnosti pokusu krátiť daň vo svojej firme, cez ktorú financoval časť svojej prezidentskej kampane,“ konštatuje TIS.

Protischránkový zákon podľa organizácie zatiaľ nemá rukolapné dôsledky, hoci firmy stál v prvom roku odhadom aspoň 15 miliónov eur v administratívnych nákladoch. „Rok od zavedenia registra partnerov nebol súdom odhalený žiadny prípad skrytého majiteľa firiem, hoci mnoho indícií svedčí o obchádzaní zákona vykazovaním fiktívnych majiteľov. Pripravované vylepšenie infozákona nebolo ani dva roky od volieb predložené do parlamentu,“ upozornila TIS.

Pozitívom je podľa organizácie pokles osobnej skúsenosti občanov i podnikateľov s korupciou i pozitívnejšie vnímanie oproti roku 2015. „Za ostatné dva roky sa podľa Eurobarometra o polovicu znížila osobná skúsenosť s korupciou u podnikateľov i občanov. O štvrtinu menej podnikateľov z nich si myslí, že korupcia im bráni vyhrať verejnú zákazku. Verejnosť sa navyše aktivizovala prítomnosťou na protikorupčných pochodoch, ale aj vyššou účasťou v župných voľbách, v ktorých silno rezonovala protikorupčná téma,“ konštatuje organizácia.

Kľúčom k budúcemu zlepšeniu na Slovensku je podľa TIS odpolitizovanie polície a prokuratúry, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem, ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti. „Preventívne by pomohlo aj rozsiahlejšie zverejňovanie dát a informácií o cieľoch a výsledkoch politikov, úradníkov a štátnych manažérov v ich inštitúciách,“ dodala organizácia.