Ak sa Slovensko chce stať inovatívnou krajinou, musí zapracovať predovšetkým na dvoch veciach. V roku 2030 by mali Slováci investovať do výskumu a vývoja 2,2 percentá hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo v súčasnosti investujú 0,85 percentá. Na tento účel sa preto vyčlenilo 630 miliónov eur v pláne obnovy, ktoré rozčlenili na niekoľko grantov. Zároveň však musí motivovať firmy, aby aj ony do vedy a výskumu investovali. Upozornil na to predseda vlády Eduard Heger v utorok na konferencii ITAPA 2022.
Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja
Slovensko je podľa neho na dobrej ceste v inováciách. „Na výrobných linkách automobiliek je zavedených mnoho zaujímavých inovácií,“ uviedol predseda vlády. „Klasická výrobná linka však neurobí multiplikácie z dlhodobého hľadiska. Potrebujeme myslieť do budúcnosti,“ vysvetlil jeden z dôvodov pre plánované zvýšenie investícií do výskumu a vývoja v SR.
Podľa neho v súčasnosti potrebujeme iniciovať najmä lokálnu spoluprácu, kde treba, aby nové firmy pracovali so skúsenými. „Vieme stavať na veľkých domácich firmách, dnes už globálnych,“ dodal predseda vlády.
Prerozdelenie financií z plánu obnovy
V pláne obnovy preto vyčlenili 630 miliónov na výskum a vývoj, ktoré rozdelili do niekoľkých blokov. Prvým je medzinárodná spolupráca, na ktorú ide 44 miliónov eur. Druhým je podpora spolupráce firiem akademického sektora a organizácií výskumu a vývoja, kde ide 168 miliónov eur, vyčíslil predseda vlády.
Doplnil, že tie rozdelili do ďalších podsúm, z ktorých najväčšiu tvorí 88 miliónov na tri transformačné a inovačné konzorciá. Na výskumné inštitúcie pôjde 49 miliónov eur a na patentové, digitálne a inovačné vouchery pôjde 27,3 milióna eur. Na stáže doktorandov a akademických a výskumných zamestnancov vyčlenili 3,7 milióna eur.
Ďalších 139 miliónov eur pôjde na podporu vedy. Presne 75 miliónov eur z toho pôjde pre 225 výskumníkov. „Chceme investovať aj do mladých, máme tu 31,6 milióna eur na post doktorandov a 14,6 milióna eur na PhD. študentov,“ vyčíslil predseda vlády. Mladým výskumníkom na začiatku kariéry vyčlenili 5,1 milióna eur a 13,2 milióna pôjde na podporu výskumných firiem. Presne 74 miliónov vyhradili pre minimálne 30 výskumných projektov v dekarbonizácii.
Ďalšia podporená oblasť je digitalizácia, na ktorú pôjde 128 miliónov eur. Tie majú smerovať do výskumu ekonomiky. Na finančné nástroje podporujúce inovácie pôjde 40 miliónov, z čoho 15 miliónov pre začínajúce firmy, rovnaká čiastka pre rastúce firmy a 10 miliónov na mikropôžičky pre inovatívne firmy, uzavrel predseda vlády.
Dohoda o všeobecnej bezpečnosti výrobkov
Európska komisia privítala predbežnú politickú dohodu dosiahnutú v pondelok medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o nariadení o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Nariadenie navrhla eurokomisia v júni 2021.
Dohoda medzi inštitúciami EÚ poskytne nové pravidlá, ktoré zaistia, aby sa spotrebiteľom v EÚ predávali iba bezpečné nepotravinové výrobky bez ohľadu na to, či sa predávajú v obchodoch alebo na online trhoch a či sa vyrábajú v EÚ alebo inde.
Nové nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSR) má za cieľ riešiť najmä výzvy v oblasti bezpečnosti výrobkov pri online nakupovaní. Komisia pripomenula, že v roku 2021 si až 73 percent spotrebiteľov kupovalo výrobky online.
Nariadenie sa bude zaoberať aj rizikami súvisiacimi s novými technologickými produktmi, ako sú riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a zavedie pravidlá bezpečnosti produktov pre online trhy. Nové pravidlá sú zosúladené a konzistentné so zákonom o digitálnych službách (DSA).
Na trhu je príliš veľa nebezpečných výrobkov
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v správe pre médiá uviedla, že spotrebitelia majú právo vedieť, že používajú bezpečné výrobky. „Na trhu Únie zostáva príliš veľa nebezpečných výrobkov, pričom ročné škody spôsobené nimi sa odhadujú na 11,5 miliardy eur,“ vysvetlila.
Podľa slov eurokomisára pre spravodlivosť Didier Reynders uvedená dohoda posúva Európanov o krok bližšie k silnejšiemu a bezpečnejšiemu jednotnému trhu pre spotrebiteľov, čo bude prospešné pre všetkých.
„Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov zabezpečí rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti, ktoré predávajú spotrebiteľom v EÚ, poskytne jasné pravidlá pre všetky podniky a umožní lepšie presadzovanie práva zo strany orgánov,“ opísal situáciu Reynders. Dodal, že napríklad spoločnosti z tretích krajín, ktoré vyvážajú výrobky do EÚ, budú musieť určiť zodpovednú kontaktnú osobu v EÚ a týmto spôsobom budú priamo zodpovedať za bezpečnosť výrobkov, ktoré uvádzajú na vnútorný trh.
Vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom budú môcť nariadiť online predajcom, aby bezodkladne odstránili ponuky nebezpečných výrobkov zo svojich stránok alebo k nim znemožnili prístup, najneskôr do dvoch pracovných dní od upozornenia.
Práva spotrebiteľov
Spotrebitelia budú jasne informovaní o svojom práve na opravu, výmenu alebo primerané vrátenie peňazí (aspoň vo výške pôvodnej ceny). Budú mať tiež právo podávať sťažnosti alebo podať kolektívne žaloby. Systém rýchleho varovania pre nebezpečné výrobky (portál Safety Gate) sa zmodernizuje, aby bolo možné účinnejšie odhaliť nebezpečné výrobky a aby bol prístupnejší pre osoby so zdravotným postihnutím.
Pondelňajšiu politickú dohodu medzi vyjednávačmi ešte musia oficiálne podporiť poslanci Európskeho parlamentu a ministri členských krajín.
Ďalšie dôležité správy
