Zarábajúci Slovák spolu s odvodmi platenými zamestnávateľom odovzdal v roku 2009 štátu 37,6 percenta z priemernej ceny práce. Viac ako polovicu z tejto sumy tvoria odvody zamestnávateľa, ktoré sú v pomere k priemernej cene práce deviate najvyššie v rámci krajín Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z rebríčka celkového daňovo-odvodového zaťaženia práce za rok 2009, ktorý OECD dnes zverejnila.
Slovensko sa v rámci zoskupenia umiestnilo zhruba v strede - na 14. mieste. Oproti predchádzajúcemu roku sa celkové daňovo-odvodového zaťaženie v krajine znížilo o 1,17 percentného bodu.
Výška slovenskej dane z príjmu a rovnaká úroveň marginálneho zdanenia pre všetky príjmové skupiny napohľad prajú rastu zamestnanosti. No bližšia analýza zahŕňajúca aj výšku povinných odvodov už taká optimistická nie je.
Na prvých priečkach v rebríčku daňovo-odvodového zaťaženia sú európske krajiny - Belgicko (55,2 %), Maďarsko (53,4 %) a Nemecko (50,9 %), z najnižších platieb štátu sa tešia obyvatelia Južnej Kórey (19,7 %), Nového Zélandu (18,4 %) a Mexika (15,3 %). Platby na sociálne zabezpečenie prekročili 20 percent z ceny práce u polovice krajín OECD, vyššie ako tretina sú v šiestich štátoch – Belgicku, Česku, Francúzsku, Nemecku, Grécku a Maďarsku.
V porovnaní s platbami za jednotlivcov majú v oblasti celkovej ťarchy povinností voči štátu o niečo lepšie postavenie slovenské rodiny s dvoma deťmi a jednou zárobkovo činnou osobou. Celkové zaťaženie u nich predstavuje 22,7 percenta z ceny práce. Menej zaplatia rodiny v jedenástich krajinách, vrátane Česka.
Za riekou Moravou rozdiel v daňovom zaťažení jednotlivca a dospelého člena štvorčlennej rodiny predstavuje viac ako 21 percentných bodov. Výhodnosť založenia rodiny vyjadrená rozdielom v daňovo-odvodovom zaťažení predstavuje v slovenských pomeroch necelých 15 percent.
Ešte menej je to v troch severských krajinách (Nórsko, Švédsko, Fínsko), kde rozdiel v daňovom zaťažení podľa rodinného statusu je nižší ako desať percentných bodov. Nižšie daňové zvýhodnenie rodín s deťmi v týchto krajinách však kompenzujú štedré príspevky od štátu. Vo Švédsku bola napríklad v roku 2006 zvýšená minimálna výška dennej dávky pre človeka na rodičovskej dovolenke zo 60 na 180 korún (18,60 €).
Ilustračné foto na titulke - Photodisc
