Slovensko v roku 2023 vypustilo 368 gramov skleníkových plynov na jedno euro (g/euro) pridanej hodnoty, čo je najmenej vo Vyšehradskej štvorke (V4). V rebríčku EÚ je Slovensko na desiatej priečke a nad európskym priemerom 224 g/euro. Informoval o tom Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na základe údajov Eurostatu.

„Od roku 2008 sa na Slovensku pomer emisií k pridanej hodnote znížil o 45,4 percenta, čo je najviac z V4,“ uviedol inštitút. Najväčší podiel emisií (35,4 percenta) tu podľa Eurostatu tvorí priemyselná výroba. Na druhom mieste sú domácnosti s 18,3 percenta a na treťom je výroba a dodávky energií.

Najvyššiu mieru emisií k pridanej hodnote vo V4 má podľa Eurostatu Poľsko. V európskom porovnaní je na druhej priečke po Bulharsku. Rakúsko je ako jediné z regiónu pod priemerom EÚ so 180 g/euro. Najnižšiu mieru emisií na pridanú hodnotu v EÚ má Švédsko, a to na úrovni 96 g/euro.

V Česku a Poľsku tvorí najväčší podiel na emisiách výroba a dodávky energií (vyše 30 percent) pre veľké zastúpenie uhoľných elektrární. V Maďarsku najviac emisií produkujú domácnosti (24,4 percenta).

Ďalšie dôležité správy

Inštitúciám by prospelo vyvodenie osobnej zodpovednosti. Potvrdzujú to covidové zlyhania
Neprehliadnite

SR si vie požičať lacnejšie než jej susedia. Riziková prirážka je najnižšia za vyše dva roky