Slovensko je v pripravenosti zdravotníckeho systému tretie najhoršie v Európe, zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index 2023, ktorá posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov krajín EÚ, vrátane Veľkej Británie a Nórska, na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení.
Štúdiu zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.
Problém tkvie v častých personálnych zmenách
„(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska," upozornil jeden z autorov indexu Martin Smatana.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie pripravené čeliť výzvam sú krajiny s dobrým prístupom k inovatívnym technológiám, stabilným systémom financovania a efektívnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia.
V dolnej polovici indexu, kam sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti.
Ozdravenie systému
Slovenskému zdravotníctvu podľa štúdie chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. „Je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času 'hasením' akútnych problémov," skonštatoval spoluautor štúdie Michal Štofko.
V dôsledku toho potom podľa neho pochopiteľne nezostáva priestor na systémové kroky. „Aj preto má Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta," dodal.
Index bol verejnosti predstavený počas Globsec Fóra za účasti ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, ako aj zástupcov viacerých politických strán a nezávislých expertov. „Na ministerstve vidím mnoho pozitívnych projektov, no niektoré sú ešte stále len v začiatkoch a je potrebné dotiahnuť ich do konca. Náš zdravotnícky systém potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie, zintenzívniť aktivity v oblasti prevenčných programov a vytvoriť atraktívnejšie podmienky, ktoré pritiahnu viac obetavých a kvalifikovaných ľudí," uviedol Palkovič.
Podotkol, že mnohé rozvojové či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov.
Ďalšie dôležité správy
