Slovensko sa vopred pripravilo na zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025 a má pripravené dostatočné zásoby plynu aj alternatívne dodávky na budúci rok. Ak sa situácia podľa rezortu hospodárstva s tranzitom ruského plynu nevyrieši začiatkom roka 2025, Európa bude musieť riešiť náročnú situáciu pred budúcoročnou zimnou vykurovacou sezónou.
Štátna spoločnosť SPP má v podzemných zásobníkoch o 20 % viac plynu ako pred rokom. Zásobníky, ktoré má tiež zazmluvnené, sú aj na konci decembra naplnené prakticky na 100 percent. SPP má diverzifikované portfólio dodávok plynu od ďalších piatich veľkých medzinárodných energetických dodávateľov, ako BP, Exxon Mobil, Shell, RWE alebo ENI.
Rovnako aj skupina ZSE, pod ktorú patria významní dodávatelia plynu ZSE Energia a Východoslovenská energetika, na začiatku júla oznámila dohodu o dodávke skvapalneného zemného plynu (LNG) pochádzajúceho prevažne z USA so spoločnosťou Orlen Group. Slovensko má zároveň vybudované plynovodné prepojenie s každou z okolitých krajín. Zemný plyn tak môže prepraviť z ktoréhokoľvek smeru.
Ministerstvo upozornilo, že zastavenie tranzitu ruského plynu z východu bude mať hlavne priame finančné dosahy na Slovensko. Iba na poplatkoch za tranzit plynu, ktorý bude prúdiť zo západu a nie z východu, zaplatia plynárenské spoločnosti na Slovensku o približne 177 miliónov eur viac. Odhad už počíta s nižšími nákladmi o približne 90 miliónov, ktoré sa odstránili zrušením nemeckého poplatku za plnenie zásobníkov.
O ďalšie desiatky miliónov eur podľa rezortu príde Slovensko tým, že prestane vyberať poplatky za tranzit plynu do tretích krajín. Vo výsledku tak bude slovenský účet za vypnutie toku plynu cez Ukrajinu vyšší, ako je suma určená na energodotácie pre všetky slovenské domácnosti vyčlenená v rozpočte na rok 2025.
Podľa kvalifikovaných odhadov by sa tento krok Kyjeva mohol prejaviť vo vyšších cenách plynu a sprostredkovane aj elektriny v Európe. To by pre starý kontinent znamenalo v najbližších dvoch rokoch dodatočné náklady v sume okolo 51 miliárd eur na plyne a ďalších asi 77 miliárd eur v cenách elektrickej energie. Náklady by sa následne preniesli aj do účtov európskych podnikov a domácností, čo vyvolá inflačné tlaky a spomalí alebo úplne zastaví uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky.
Ďalšie dôležité správy
