Hlavnými témami rokovaní bola migrácia, ale aj viacročný finančný rámec, teda rozpočet EÚ na roky 2021 – 2028. Tu P. Pellegrini potvrdil záujem Slovenska na efektívnej kohézii. Zároveň vyhlásil, že Únia by sa mala rozprávať aj o svojej vízii, pretože ťažko sa rozpráva o tom, kam dáme peniaze, keď nevieme, akú EÚ chceme o 10 – 15 rokov.
P. Pellegrini na tlačovke s J. Junckerom potvrdil, že Slovensko si uvedomuje, že po Brexite bude rozpočet nižší, a ak chceme výpadok nahradiť, Slovensko je pripravené zvýšiť svoj príspevok.
„Ak má dôjsť ku kráteniu peňazí, týkajúcich sa možno aj kohézie, preferovali by sme viac flexibility pri hľadaní priorít,“ povedal premiér. Osobne by privítal, ak by sa nový rozpočet EÚ podarilo dohodnúť ešte pred voľbami do EP (máj 2019).
Kvóty stále odmieta
V otázke migrácie šéf slovenskej exekutívy prisľúbil, že Slovensko príde s vlastnými návrhmi. „Slovensko nebude zastávať len obyčajný postoj „nechceme, odmietame povinné kvóty,“ čo je inak nemenná pozícia vlády SR, ale budeme hovoriť o tom, ako si predstavujeme inak prispieť, inou formou solidarity, inými nástrojmi. V tomto budeme konštruktívny a spoľahlivý partner,“ avizoval P. Pellegrini.
Zdôraznil, že v otázke reformy azylového systému, ktorá by mala byť do júna, budeme diskutovať o tom, ako by sme mohli prispieť do debaty a nebyť len tvrdým odporcom kvót. „To by nebolo fér,“ povedal.
Jean-Claude Juncker Zdroj: SITA / AP
Podľa J. Junckera je na Slovenskej vláde, ktorá rozhodne, čo by Slovensko mohlo spraviť lepšie ako doteraz. Verí, že do júna nájdu spôsob, ako vyjadriť solidaritu Slovenska. P. Pellegrini v debate o migrácii pripomenul doterajšie príspevky Slovenska - pomoc pre Rakúsko formou Gabčíkova, či peniaze, ktoré sme dali na fondy v Afrike.
J. Juncker priznal, že témou bola aj vražda novinára Jána Kuciaka. „Nie je na mne, aby som dával lekcie slovenským orgánom a radil im čo robiť,“ povedal šéf Komisie s tým, že má plnú dôveru v slovenské orgány a verí, že robia čo môžu.
