Keď starovekí Rimania v 1. storočí po Kristovi začali budovať rozsiahly obranný systém nazývaný limes romanus, zámerom bolo ochrániť impérium pred nájazdmi barbarských kmeňov zo severu. No priekopy s valovým násypom, čo bola podoba limesu v jeho prvopočiatkoch, nepredstavovali vždy pre nepriateľa neprekonateľnú prekážku. Fortifikačný systém pretínajúci cesty do vnútra ríše fungoval aj ako mentálna bariéra oddeľujúca civilizovaný svet od sveta barbarov.
Povahu psychologickej bariéry má aj ochranný val, ako sa v zľudovenej forme nazýva Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF – European Financial Stability Facility), ktorého základný kameň položila 10. mája Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin). Rozdiel medzi rímskym a európskym valom je, okrem iného, v geografickej polohe nebezpečenstva. To sa dnes koncentruje na juhu kontinentu.
750 miliárd za štyri dni
Ďalšou prekážkou pri hľadaní paralely medzi oboma valmi je krátkosť času, za ktorý EFSF vznikol. Ani po tom, ako Grécko po týždňoch otáľania súhlasilo so 110-miliardovou pôžičkou (23. apríla), sa dlhopisové trhy celkom neupokojili a rizikové prirážky štátnych dlhopisov ďalších krajín ohrozených finančnými problémami (Španielsko, Portugalsko, Írsko, Taliansko) rástli ďalej.
Aktivita špekulantov a riziko defaultu vyplývajúce z hroziacej neschopnosti týchto krajín prefinancovať v blízkej budúcnosti svoje dlhy na trhu, prinútilo európskych politikov okamžite konať. O ochrannom vale sa diskutovalo v Bruseli od piatka 7. mája do pondelkového rána nasledujúceho týždňa.
Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel udalosti nemali ďaleko od filmovej drámy. Nemecký minister financií Wolfgang Shäuble v nedeľu poobede kolabuje a končí v nemocnici. Kancelárka Angela Merkelová vysiela na rokovanie ministra vnútra. Ten vetuje návrh na vydávanie spoločných európskych dlhopisov.
Lenže v noci Európska centrálna banka (ECB) vedená Francúzom Jeanom-Claudom Trichetom oznamuje, že sa nezávisle od eurofinancov rozhodla skupovať dlhopisy zadlžených krajín. V atmosfére, keď Maastrichtská zmluva už prakticky neplatí a eurozóna je zodpovedná za všetky členské krajiny, ministri financií rozmýšľajú o vyslaní bombastického signálu pre ranný trh v Tokiu. O druhej ráno schvaľujú garanciu vo výške 750 miliárd eur.
O konkrétnej podobe systému záruk sa svet dozvedá o čosi neskôr. Ide o akciovú spoločnosť so sídlom v Luxemburgu, ktorej jediným akcionárom je spočiatku Luxemburské veľkovojvodstvo. Ďalšími akcionármi EFSF sa po realizácii potrebných legislatívnych zmien stanú členské krajiny eurozóny splatením vlastného podielu v základom imaní spoločnosti, ktoré je aktuálne na úrovni 31-tisíc eur. Kľúčom na určenie podielu (rovnako ako pri pôžičke Grécku) bola účasť krajiny na základnom imaní ECB – v slovenskom prípade 0,99 percenta, čiže 307 eur.
V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do ťažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požičia. Tento mechanizmus bude možné využívať len do júna 2013.
Podiel členskej krajiny na zárukách za emisiu dlhopisov je rovnaký ako pri akcionárskom podiele a platenie prichádza na rad iba v prípade, že zachraňovaná krajina nie je schopná požičané peniaze vrátiť. Suma 4,37 miliardy eur, o ktorej sa na Slovensku diskutuje, je teda len hypotetická platba v prípade, že EFSF vydá dlhopisy a poskytne pôžičku vo výške 440 miliárd eur (podiel krajín eurozóny na celkovom 750-miliardovom balíku garancií, zvyšok dokladá európsky rozpočet a Medzinárodný menový fond), ktorá ostane celá nesplatená.
Zdroj: profimedia
Slovenský prípad
Na Slovensku, ktoré momentálne nie je v situácii, že by oporu valu v blízkom čase muselo využiť, sa stal trištvrtebiliónový mechanizmus predmetom búrlivých diskusií. Bývalý premiér Robert Fico vyzýval súčasnú koalíciu, aby jasne deklarovala svoj postoj k EFSF, ktorého blokovanie podľa neho ohrozí eurozónu. V tom čase ešte len tvoriaca sa vláda namietala, že na podpis nemá mandát a odchádzajúcej koalícii vyčítala, že nerokovala o nižšom podiele Slovenska na garanciách.
„Ak chce Slovensko znížiť svoj podiel na garanciách, bude pre seba požadovať aj nižší podiel pri vyplácaní dividend z ECB?“ pýta sa hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Podľa neho na zapojení sa do obranného mechanizmu bude Slovensko finančne profitovať. „Aj vďaka predpokladanej účasti v obrannom vale sa v súčasnosti tešíme najnižšej rizikovej prirážke spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. A nižšie úroky platené za štátne dlhopisy znamenajú úsporu vo výdavkoch rozpočtu,“ vysvetľuje analytik.
Premiérka Iveta Radičová nakoniec vyhlásila, že krajina sa k valu pripojí. No spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom začiatkom tohto týždňa v Bruseli deklarovala, že využívanie mechanizmu Slovensko v budúcnosti podporí len v prípade, ak zachraňovaná krajina predtým urobí všetko pre to, aby dokázala svoje záväzky financovať sama. Slovenskí predstavitelia tiež požadovali posilnenie Paktu stability a rastu, mechanizmus riadeného bankrotu pre krajiny eurozóny a záruku, že trojročná lehota na využívanie valu sa nebude predlžovať.
V stanovisku, s ktorým I. Mikloš prišiel na rokovanie Ecofinu, bol aj odmietavý postoj k pôžičke Grécku. „Považujeme za nesprávne, aby daňovníci členských štátov eurozóny doplácali na chyby konkrétnych bánk, ktoré boli dlhodobo ochotné požičiavať Grécku bez ohľadu na nezodpovedné kroky jeho vlád v minulosti,“ píše sa v ňom. V stanovisku sa upozorňuje aj na právne spochybniteľný proces založenia EFSF.
Napriek mediálnemu tlaku a aj podľa vyjadrení niektorých európskych politikov mimo mikrofónov, pripojenie sa Slovenska k valu nehrá zásadnú rolu pre jeho budúcnosť. Ako vyplýva z materiálu ministerstva financií, ktorý zverejnilo na rezortnej internetovej stránke, kľúčová je rámcová ručiteľská zmluva. Tá upravuje vzťahy medzi akcionármi a podmienky ručenia za emisie. K nadobudnutiu platnosti jej však stačí potvrdenie záväzkov aspoň piatimi akcionárskymi krajinami, ktorých záruky predstavujú aspoň dve tretiny objemu pomoci.
Všetci za jedného
Otázka je, čím obranný val v skutočnosti je a čo bude jeho existencia znamenať pre vývoj v eurozóne. Obávať sa znehodnotenia eura, ku ktorému by došlo v prípade, že by si problémové krajiny nedokázali požičiavať na finančných trhoch a hrozil by im default, zrejme nie je namieste. Ako pred mesiacom upozornil denník Wall Street Journal, práve 15-percentný pokles eura oproti doláru od začiatku roka pomáha vylepšiť obchodnú bilanciu exportne orientovanej eurozóny, čiže pôsobí prorastovo.
Podľa V. Vaňa je val predovšetkým signálom, že eurozóna nie je reťazou, ktorá je taká silná ako jej najslabšie ohnivko, s čím špekulovali finančné trhy v úvode roka. „Ale že je to klub krajín, kde platí jeden za všetkých, všetci za jedného,“ myslí si analytik.
No vývoj v posledných týždňoch naznačuje, že s EFSF sa počíta ako s reálnou alternatívou úverovania štátov, ktoré pre investorov znamenajú príliš vysoké riziko. Predstavitelia ECB koncom minulého týždňa naznačili, že banka prestane skupovať dlhopisy členov eurozóny a výkonný riaditeľ EFSF Klaus Redling sa už stihol stretnúť s tromi najvýznamnejšími ratingovými agentúrami. Očakáva od nich pre akciovku najvyšší stupeň AAA už v priebehu júla. Dôvodom tlaku na čas sú podľa finančných analytikov Španielsko a Portugalsko, ktoré by sa mohli stať prvými klientmi obranného valu. Hoci v prípade prvej menovanej krajiny sa posledné dve emisie štátnych dlhopisov predávali nad očakávania dobre, obavy vyvoláva španielska schopnosť splatiť v septembri 67-miliardový balík maturujúcich dlhopisov.
Otázne je, či môže EFSF získať najvyšší rating a poskytnúť tak najvýhodnejšiu pomoc ohrozeným krajinám. Z budúcich akcionárov má totiž rating AAA len Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Dôležitú úlohu zohrá tiež ochota členov eurozóny pripojiť sa k rámcovej zmluve, ktorá predpokladá, že za svoje podiely na celkovej garancii budú ručiť do výšky 120 percent z hodnoty podielu.
Banky mimo obliga?
„Vlády sa stali rukojemníkmi bánk,“ vyhlásil v rozhovore pre Sme I. Mikloš a položil si otázku, prečo neplatia časť účtu za nezodpovedné vlády aj finančné domy. Odpoveď možno hľadať napríklad v zákulisí rozhodnutia ECB skupovať dlhopisy problémových členov eurozóny. Meno šéfa banky J.-C. Tricheta sa čoraz častejšie spomína v súvislosti s kandidatúrou na post francúzskeho prezidenta. Voľby sa uskutočnia o dva roky a prípadný krach niektorých francúzskych bánk by Trichetovej popularite určite nepomohol.
Neprospel by ani európskym ekonomikám, ktoré sa pomaly dostávajú z recesie. A ktoré tiež budú musieť realizovať niekoľko politicky nákladných štrukturálnych reforiem. Vyhnúť sa nástrahám toho, čo britský týždenník The Economist nazval „bermudským trojuholníkom dlhu, nízkeho rastu a demografického úpadku“, nie je nad schopnosti politikov. No platí aj často citovaný starší výrok luxemburského premiéra a predsedu klubu ministrov financií eurozóny (Euroskupina) Jeana-Clauda Junckera: „Všetci vieme, ako to urobiť, ale nevieme, ako potom opäť vyhrať voľby.“ Výzva Európskej komisie členským krajinám na predĺženie veku odchodu do dôchodku sa v tomto smere dá považovať za prelomovú. Bývalá slovenská vláda nebola jediná, ktorá túto tému otvorene odmietala.
Nedá sa tiež povedať, že by sa banky úplne spoliehali na obranný val. Alessandro Profumo, generálny riaditeľ skupiny UniCredit, vyzval začiatkom týždňa na vytvorenie privátneho európskeho záchranného fondu, do ktorého by mali banky vložiť minimálne 20 miliárd eur. Nápad pozitívne prijali aj predstavitelia nemeckej Deutsche Bank a španielskej banky Santander. Josef Ackerman, šéf Inštitútu medzinárodných financií, však takýto fond označil za morálny hazard, ktorý sa často spomína aj v súvislosti s ochranným finančným valom.
Dôležitejšia ako fond či prísnejšia regulácia bánk bude pre budúcnosť eurozóny dohoda na pravidlách, vďaka ktorým Pakt stability a rastu nebude len zdrap papiera. Súzvuk medzi Nemeckom a Francúzskom na jednej strane a krajinami, ktoré by pre rozpočtovú nedisciplinovanosť mali čeliť sankciám, zatiaľ nepočuť. Finálnu verziu stabilizačného plánu má pripraviť prezident EÚ Herman van Rompuy do 28. októbra. V akej podobe prežije eurozóna, závisí viac od tohto plánu ako od zriadenia EFSF. Ani zánik Západorímskej ríše nespôsobili iba nájazdy barbarských kmeňov, ale do veľkej miery i vnútorný rozklad štátnej správy a nelojalita obyvateľstva zaťaženého vysokými daňami.
Protiprávny val?
Stabilizačný nástroj EÚ môže mať problém s právnou legitimitou
Európsky finančný stabilizačný nástroj EFSF v objeme pol bilióna eur (val, ku ktorému môže Medzinárodný menový fond prihodiť ďalšieho štvrť bilióna) je v rozpore s únijnou legislatívou. Upozorňuje na to štúdia nemeckého think-tanku Centrum pre európsku politiku (CEP).
Podľa článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, o ktorý sa vytvorenie ochranného valu opiera, si môžu štáty EÚ finančne vypomáhať pri vážnom ohrození či ťažkostiach zapríčinených mimoriadnymi okolnosťami, ktoré dotknutý štát nevie ovplyvniť. Podľa štúdie CEP sa však situácia, do ktorej sa dostalo napríklad Grécko, nedá hodnotiť ako mimoriadna situácia mimo možností ovplyvnenia. Gréci totiž dlhé roky žili nad pomery, vyrábali aj v časoch ekonomickej prosperity vysoké deficity a o stave verejných financií zavádzali. Mimoriadne situácie sa vzťahujú skôr na nepredvídateľné prírodné a iné katastrofy.
CEP tiež v analýze tvrdí, že finančná pomoc poskytnutá cez účelovo založenú firmu, je v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci. „To, že ide o dobrovoľnú medzivládnu dohodu členských štátov eurozóny, na tom nič nemení,“ konštatuje.
Záchranný val môže mať aj legislatívno-technický problém. O nariadení, ktoré viedlo k jeho vzniku, totiž podľa CEP mal hlasovať aj Európsky parlament. Nestačí, že ho schválila Rada EÚ. Tá sa pri jeho schvaľovaní opierala o doložku flexibility podľa článku 352 Zmluvy o fungovaní EÚ. Think-tank však upozorňuje, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je schválenie parlamentom nevyhnutnosťou pri presadzovaní noriem postavených na flexibilnej doložke. Tú možno použiť vtedy, ak musí EÚ konať na dosiahnutie cieľov EÚ. „Nariadenie tak nespĺňa formálne nároky kladené na únijné právo,“ upozorňuje na nedodržanie právoplatného schvaľovacieho postupu CEP.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 28.
Foto na titulke - Profimedia.cz
