Rozpočet verejnej správy na vlaňajší rok pritom počítal so schodkom 1,3 percenta HDP. Po niekoľkých rokoch tak deficit dosiahol prvýkrát nižšiu hodnotu, ako bol plán.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej k tomu prispela priaznivá fáza hospodárskeho cyklu spojená s oživením na trhu práce, ktorá pomáhala zvyšovať daňové a odvodové príjmy. „Tiež na strane výdavkov v pomere k HDP neprišlo k nárastu v rokoch 2016 a 2017, čo pomohlo v konsolidácii verejných financií,“ hodnotí analytička.
Najnižší schodok v histórii SR Zdroj: Eurostat, TREND
Takzvaná primárna bilancia verejných financií, teda celkový schodok očistený o úrokové náklady na dlh, sa prvý raz dostala do prebytku. Ten dosiahol 0,3 percenta HDP.
Aj to Slovensku pomáha zadlženie vyjadrené ako percento HDP postupne znižovať. Vlaňajší jednopercentný schodok na to vďaka oživeniu rastu ekonomiky v bežných cenách stačil po prvýkrát od krízy v roku 2009. Vlani sa dlh znížil na 50,9 percenta HDP. Stále je to však hodnota v prvom pásme ústavnej dlhovej brzdy.
Vyrovnanie príjmov a výdavkov však dobrý výsledok za rok 2017 s najväčšou pravdepodobnosťou neurýchli. Vláda nedávno ohlásila ďalší sociálny balík za 600 miliónov eur a vyrovnaný (prebytkový) rozpočet plánuje až v roku 2020. Rozpočtové ciele by mal v najbližších dňoch potvrdiť takzvaný Program stability, ktorý členské štáty eurozóny predkladajú každý rok v apríli.
V eurozóne je to stále šiesta najhoršia priečka Zdroj: Eurostat
Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet malo v Európskej únii vlani už trinásť krajín. Najväčšie prebytky vykázali Malta, Česká republika, Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Holandsko a Dánsko - všetky nad 1,0 percenta HDP.
Naopak, deficit vyšší ako povolené tri percentá HDP malo len Španielsko, keďže francúzsky schodok poklesol na 2,6 percenta HDP.
